Čo skrýva v sebe táto východná krajina? Ideme na Horný Zemplín

Čo skrýva v sebe táto východná krajina? Ideme na Horný Zemplín

Kedysi bol domovom mnohých etnických skupín, kultúr a náboženstiev a ako je to dnes? Čím sa dnes skutočne vyznačuje Horný Zemplín? Presvedčte sa sami. Geograficky je táto krajina najvýchodnejšou časťou Slovenska. Na severe hraničí s Poľskom, na západe s regiónom Šariš, na juhu s Dolným Zemplínom a na východe s Ukrajinou. Tým, čo sem však ľudí láka je príroda, zaujímavá história a stále živá kultúra dávnych obyvateľov vytvárajúca nevšednú zmes chutí, vôní, tradícií a zvykov.

Hovorí sa, že je to jedna z najkrajších oblastí v tejto časti Slovenska. Jej čaro ocenia najmä nadšenci horskej turistiky, ale aj ľudia, ktorí hľadajú priestor, kde sa môžu stíšiť v lone prírody. Turistov láka aj tradičná zemplínska kuchyňa a stále živý folklór, ktorý dáva tomuto miestu neopakovateľnú atmosféru. Práve tu bolo možné nájsť skutočný kultúrny kotol. Popri Slovákoch tu žili Maďari, Rusíni či Rómovia. Tu susedili katolíci a pravoslávni, kalvíni, evanjelici a židovské komunity. Život na mieste, kde sa stretávali rôzne kultúry a vierovyznania, bol pestrý, učil tolerancii a dobroprajnosti, čo charakterizuje aj dnešných obyvateľov.

Humenné múzeum

Architektonické cestovanie v čase

Pri putovaní Horným Zemplínom sa oplatí navštíviť Humenné, čo je najvýznamnejšie mesto regiónu. Prvé dôkazy o živote v týchto oblastiach pochádzajú pravdepodobne už z doby kamennej. Najväčším lákadlom tohto mesta je skanzen, v ktorom možno obdivovať pamiatky ľudovej architektúry okresu Humenné a Horného Zemplína. Časť expozície bola postavená v 70. rokoch a pre návštevníkov je sprístupnená od roku 1984. V súčasnosti skanzen tvorí sedemnásť budov, z ktorých väčšina je typická pre staré staviteľstvo. Jedna z nich má sakrálny charakter. Z hľadiska vierovyznania možno Zemplín rozdeliť na katolícky západ a pravoslávny východ. Táto náboženská rozdielnosť mala dopad na formovanie kultúry týchto regiónov, ako aj na vtedajšie staviteľstvo.

Ako chutí Zemplín?

Región sa vyznačoval veľkou plochou lúk a polí, preto bol významnou poľnohospodárskou oblasťou. Pestovali sa hlavne pohánka tatárska, ovos a zemiaky, ako aj kukurica, tabak a cukrová repa. Medzi tradičné hornozemplínske chute patrí napríklad kračun, sviatočný vianočný chlieb, plnená kapusta – holúbky, tatarčené pirohy, čiže pirohy z pohánkovej múky, polievka z kyslej kapusty, tzv. rosoľanka, ako aj zemiaková polievka, teda juška. Významným zdrojom príjmov bola remeselná výroba. Obyvatelia mali v tejto oblasti značnú konkurenciu, a tak kupcov často hľadali v okolitých obciach, čo výrazne ovplyvnilo štýl a druh tovaru, ktorý vyrábali.

Tajomná kniha hradu Čičava

Ak sa chystáte do regiónov východného Slovenska, nemôžete vynechať výlet na zrúcaninu hradu Čičava. Postavili ho pravdepodobne ešte v 14. storočí a kedysi bol centrom šľachtického panstva. Slúžil ako strážna pevnosť, ktorá sa nazývala Brána Poľska. Z jeho hradieb bolo vidieť cestu hlavnej obchodnej trasy. Kedysi to bol malý hrádok s vežou a nádvorím, kde bol trojposchodový obytný palác. V priebehu rokov bol však mnohokrát prestavaný. Bol spevnený kamenným múrom a na ochranu vstupnej brány bola postavená okrúhla bašta. Napriek neustálym stavebným vylepšeniam bol v 18. storočí dobytý a úplne zničený. Až v roku 2014 sa miestna skupina milovníkov histórie a architektúry podujala hrad obnoviť a dať mu nový život.

zrúcanina hradu Čičava

Zaujímavosťou súvisiacou s týmto miestom je povesť o Čičavskej knihe, ktorá hlásala, že okolo 16. storočia bola v hradbách hradu uchovávaná tzv. kniha klamstiev a klamárov, o ktorej chýry kolovali po celom Slovensku. Pravdepodobne obsahovala mená klamárov, ktoré uviedli oklamaní ľudia a celý zoznam možných aj nemožných klamstiev a neprávd. Práve vďaka tejto knihe sa zrodilo známe slovenské porekadlo: Malo by to byť napísané v Čičavskej knihe.

zrúcanina hradu Čičava

Park tmavej oblohy Poloniny – hviezdy ako prv

Spomienky a záznamy z dávnych storočí sú často ozdobené určitým tajomstvom. V súčasnosti je ťažké znovu vyvolať túto úžasnú auru okrem iného preto, že mnohé miesta, ktorým kedysi vládla príroda, boli zmodernizované a prispôsobené novším a technologicky vyspelým časom. Jednou z krajších atrakcií, ktoré možno pri pobyte v tejto oblasti vidieť, je návšteva Parku tmavej oblohy Poloniny. Ide o priestor, na ktorý nedolieha všadeprítomné osvetlenie. Zaberá plochu 485 kilometrov štvorcových a je tretím podľa veľkosti parkom tohto typu na svete.

Takéto miesta vznikajú, aby vytvárali čo najlepšie podmienky na pozorovanie oblohy. Okolité hory zacláňajú priame svetlo z okolitých miest a dedín, vďaka čomu z vyhliadkového miesta sa dá vidieť až dvetisíc hviezd! A to všetko bez použitia ďalekohľadu! Tento pohľad si zamilujú nielen veľkí fanúšikovia vesmíru! Na území parku medzi obcami Kolonica a Ladomirov sa nachádza navyše Astronomické observatórium na ​​Kolonickom sedle. Vďaka dokonalým podmienkam je možné uskutočňovať nádherné pozorovania oblohy a všetkých javov na nej, a to ako pre vedecké účely, tak aj pre vlastné potešenie. To umožní hoci na chvíľu dotknúť sa hviezd.

Moderný akcent v regióne plnom starodávnej kultúry

Po prechádzke medzi drevenými objektmi skanzenu v Humennom, zákutiami hradu Čičava, ako aj oddychovým pozorovaním hviezd v Parku tmavej oblohy nám región Horného Zemplína ponúka možnosť ponoriť sa do moderny. Ak už sme tu, tak bola by obrovská škoda vynechať Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré sa nachádza v meste Medzilaborce. Ide o jedinú expozíciu v Európe, ktorá pripomína tvorbu tohto umelca.

Umiestnenie takéhoto prestížneho centra umenia na Slovensko nie je náhodné. Warhol pochádza z menšiny rusínskych gréckokatolíkov a jeho rodičia Andrij (Andrew) Warhol a Uľa (Julia) Justyna Zavacka pochádzali z dedinky Miková, 17 km od mestečka. Po emigrácii do Ameriky si zmenili priezvisko z „Varchola“ na „Warhol“. V zbierke múzea sú cenné dokumenty súvisiace s umelcovým životom a dielom, získané od jeho rodiny a priateľov. Na výstave si možno pozrieť nielen diela, ale aj fotografie, rodinné pamiatky, oblečenie, dokonca aj fotoaparát a staré listiny. Stálu expozíciu dopĺňajú ešte diela jeho brata Paula a jeho syna Jamesa.

Múzeum vzniklo začiatkom 90. rokov a bolo prvou inštitúciou na svete, ktorá sa plne venovala tvorbe kráľa pop-artu. Ide o veľkú atrakciu tohto regiónu, pretože sláva tohto objektu je celosvetová. Pred hlavným vchodom do budovy sa nachádza fontána so sochou Andyho, pri ktorej sa turisti navštevujúci múzeum často fotia.

Prečo sa oplatí navštíviť Zemplín?

Atrakcie, ktoré ponúkajú zákutia Horného Zemplína, sú návrhom pre tých, ktorí hľadajú relax v lone prírody, ako aj pre tých, ktorí chcú zažiť dobrodružstvo ako zo starých čias. Je to jeden z najvýchodnejších kútov Slovenska. Jeho kultúrnu rôznorodosť ovplyvnilo pestré etnické zloženie obyvateľstva. Je to miesto, ktoré v sebe skrýva veľký potenciál, nezvyčajnú históriu a predovšetkým fenomenálnu prírodu. Povinné miesto pre všetkých návštevníkov Slovenska!

Článok vznikol v rámci projektu EtnoCarpathia, spolufinancovaného z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014 – 2020 a Národným inštitútom slobody – Centrum rozvoja občianskej spoločnosti z prostriedkov Programu rozvoja občianskych organizácií na roky 2018 – 2030.

Ideou projektu je rozvíjať a propagovať kultúrne dedičstvo poľsko-slovenského pohraničia.

Viac informácií a projekte: https://etno.visitcarpathia.com/


Pod autorom ZN.SK vychádzajú články externých redaktorov a články viacerých autorov súčasne. Neraz vám tak prinášame rozsiahlu tému, alebo článok neobvyklý voči ostatnej našej tvorbe.