Mohsova stupnica tvrdosti je systém klasifikácie minerálov podľa ich schopnosti odolávať poškriabaniu iným materiálom. Zaviedol ju v roku 1812 rakúsky geológ Friedrich Mohs a dodnes sa používa ako základný spôsob určovania tvrdosti minerálov. Stretávame sa s ňou na základnej škole a do výraznej miery sa stane súčasťou koníčka každého geológa a nadšenca do minerálov, rovnako ako bežná súčasť práce mineralológov. Stupnica má desať stupňov, kde 1 je najmäkší minerál – mastenec a 10 najtvrdší – diamant. Tvrdosť minerálov na tejto stupnici je relatívna, nie absolútna. Čiže to znamená, že medzi jednotlivými hodnotami nie sú rovnaké rozdiely. Niektoré horniny a minerály môžu spadať do hneď dvoch tried naraz.
Stupnica tvrdosti minerálov (stručný zoznam)
- 1. Mastenec (talek)
- 2. Sadrovec (tiež sem patrí Halit)
- 3. Kalcit
- 4. Fluorit
- 5. Apatit
- 6. Ortoklas (živce)
- 7. Kremeň
- 8. Topás
- 9. Korund
- 10. Diamant
Bližší detail na stupne tvrdosti
Mohsova stupnica je významná tým, že poskytuje jednoduchý a praktický spôsob, ako porovnávať tvrdosť minerálov. Vďaka nej je možné rýchlo určiť, ktoré minerály sú odolnejšie voči mechanickému opotrebovaniu, čo má využitie nielen v geológii, ale aj v priemysle a šperkárstve. Hovorí nám pritom oveľa viac. Pri určovaní a identifikácii konkrétneho materiálu je možné oveľa rýchlejšie identifikovať o aký minerál ide. Neraz aj podľa toho, akej farby je vryp a teda zárez, ak sa do materiálu podaril.
1. Mastenec
Mastenec je najmäkší minerál na stupnici, ktorý sa dá poškriabať už nechtom. Je hladký a mastný na dotyk, často sa používa na výrobu mastencového prášku alebo nachádza využitie v kozmetike.
2. Sadrovec / Halit
Minerál ľahko poškriabateľný nechtom. Nachádza sa v sadre a stavebných materiáloch. Má jemný biely vryp a je priehľadný až priesvitný. Slovenské učebnice prírodovedy neraz uvádzajú ako druhý halit. Halit je v podstate kamenná soľ. Krehký minerál, ktorý dokážeme poškodiť nechtom a ľahšie rozdrviť v ruke, či rozbiť úderom po tvrdom povrchu.
3. Kalcit
Kalcit sa dá poškriabať medenou mincou. Je bežný v mramore a vápenci. Vryp je biely a minerál často vykazuje dvojlom svetla.
4. Fluorit
Fluorit sa dá poškriabať oceľovým klincom. Je priesvitný až priehľadný a má pestré farby od zelenej po fialovú.
5. Apatit
Tvrdší ako fluorit, no stále sa dá poškriabať nožom. Jeho názov pochádza z gréckeho slova „klamať“, pretože sa často zamieňa s inými minerálmi.
6. Ortoklas (živce)
Dá sa poškriabať oceľovým pilníkom. Tento minerál je bežnou zložkou žuly a má ružovkastú alebo žltú farbu.
7. Kremeň
Tvrdý minerál, ktorý už poškriabe sklo. Patrí medzi najbežnejšie minerály v zemskej kôre. Vyskytuje sa vo forme piesku, kremenca alebo ametystu. Kremičitý piesok je základnou surovinou ktorá sa tavením mení na sklo.
8. Topás
Tvrdší ako kremeň, často sa vyskytuje v drahokamovej kvalite. Farba môže byť modrá, žltá alebo bezfarebná.
9. Korund
Veľmi tvrdý minerál. Je základom drahokamov, ako sú rubín (červený) a zafír (modrý). Škrabe väčšinu materiálov okrem diamantu.
10. Diamant
Najtvrdší známy minerál, ktorý môže poškriabať všetky ostatné, je diamant. Jeho jedinečná kryštalická štruktúra z čistého uhlíka mu dodáva výnimočnú tvrdosť a je používaný nielen v šperkárstve, ale aj pri rezaní a brúsení iných materiálov.