Rozhovor: Michala Ries a jej predvianočných 24 dní do Vianoc

Rozhovor: Michala Ries a jej predvianočných 24 dní do Vianoc

Úspešná slovenská spisovateľka Michala Ries už zaujala dvoma príbehmi z motorkárskeho prostredia, aj spoločenským románom Celý život. V roku 2022 sa ešte pred Vianocami môžeme tešiť na milú romantickú komédiu s originálnym názvom 24 dní do Vianoc. Knihu prinesie kníhkupectvo bux.sk aj s podpisom autorky, keďže niektorým zákazníkom so záujmom o takto upravenú knihu im ju autorka príde podpísať. Príbeh zasadený do predvianočného obdobia aj Vianoc samotných nie je úplne bežný.

Michala ries 24 dni do vianoc

Niet pochýb o tom, že čitatelia túžia po tomto žánri, aký je neraz hodný sfilmovania so zaručeným úspechom s vhodným načasovaním. Samotná kniha sa drží v rebríčkoch predaja spomenutého kníhkupectva už týždeň na prvom mieste, k čomu nepochybne prispieva aj podpísaná kniha. Čím je príbeh zaujímavý, čo novinka ponúkne a pre koho bude prezradí už samotná autorka.

Rozhovor aj o knihe 24 dní do Vianoc

Redakcia: Ako veľmi bude tento príbeh vianočný? Predsa len, príbehov s čisto vianočnou tematikou veľa nie je. Autori sa niekedy boja tejto témy aj preto, aby nezostali sezónnou záležitosťou.

Michala: Snažím sa predstaviť si nejakú moju čitateľku, ako si v auguste v Turecku na piesočnej pláži zaliatej slnkom v plavkách číta 24 dní do Vianoc. Nejde to. 😊  Je to sezónna záležitosť, áno. A to je na tomto príbehu to najkrajšie! Žiadne iné obdobie v roku nie je také špecifické (a špeciálne) a neprináša so sebou také čaro ako Vianoce.  

Vianočná romantika zo zahraničia sa teší značnej obľube aj u nás, no slovenské autorky sa jej vyhýbajú. Možno práve pre tú sezónnosť? Neviem. Za posledné roky registrujem len Magický advent od Zuzky Šulajovej.

Každopádne… je to škoda! Je nádherné písať o Vianociach a je nádherné písať o Vianociach, ako ich poznáme my. To „naše“ čaro predsa nemôže mať žiadna zahraničná kniha. Nesmierne som si to užila.

A ako veľmi je vianočný? Dostatočne –  nebudú chýbať všetky naše vianočno – zimné radosti – od tradícii, cez sneh, naše rozprávky, vianočné trhy až po typické dobroty. A hlavná hrdinka Nina, ako oddaná milovníčka Vianoc, sa postará aj o tematické oblečenie a výzdobu čohokoľvek, vrátane svojho elektrického bicykla. Navyše každá kapitola začína veršami slovenských alebo českých vianočných piesní, od Iné Kafé až po Karla Gotta. 😊

Redakcia: Aj sa nakoniec bude odohrávať cez Vianoce?

Michala: Áno, samozrejme. Dej zachytáva obdobie od 30. novembra až po Štedrý deň a každým dňom sa zvianočnieva viac a viac.

Redakcia: Pre koho bude tento najnovší príbeh?

Michala: 24 dní do Vianoc vnímam ako oslavu života, ako nespútanú radosť, ako slobodu byť sám sebou a to všetko zabalené do vianočného kúzla. Príbeh poteší každú ženu, ktorá miluje Vianoce, má aspoň trochu romantickú dušu alebo sa chce skrátka zasmiať na krásne excentrickej Nine a jej životnom dobrodružstve.

Redakcia: Čo ťa motivovalo, alebo kde bol ten počiatočný signál, ktorý ťa k tomu inšpiroval?

Michala: Túžila som napísať niečo vtipné, bláznivé a plné lásky. Po Celom živote som bola taká psychicky vyčerpaná, že som ďalší rozpísaný rukopis odložila a rozhodla sa preložiť ho niečím, čo ma dobije energiou. Len som ešte celkom presne nevedela, čo to niečo je. 

Ten počiatočný signál prišiel neskôr, ako reklamný príspevok na facebooku. Promoval partnerskú hru Pokec kartičky (aspoň myslím), v ktorej si dvojica žrebuje otázky, zodpovedá ich a tým sa zbližuje, prehlbuje vzájomnú intimitu. Išlo vlastne o spätnú väzbu od zákazníkov, ktorí si tie kartičky kúpili. On mal zodpovedať otázku: Keby si mal dnes umrieť, čo by si ľutoval? A ten muž povedal, že by ľutoval, keby si svoju partnerku nevzal, keby nevedela, ako veľa pre neho znamená. A požiadal ju o ruku, vtedy a tam. V tom momente som mala pred očami Ninu, ktorá sa stala svedkom podobnej scény a tá otázka ňou otriasla do základov, pretože ona by ľutovala veľa vecí. 

Potom si už spomínam len na to, ako som sedela pri svojom stole a na zdrap papiera som čmárala úlohy – rovnako ako Nina v knihe. Kvôli tej otázke a tomu páru, ktorého rozhovor si nechtiac vypočuje, sa rozhodne zmeniť svoj život, nájsť svoje stratené ja. Vytvorí si adventný plán, niečo ako jej vlastnú verziu adventného kalendára a každý deň až do Vianoc splní jednu úlohu. Bude čeliť svojim najväčším strachom a plniť si aj tie najbláznivejšie sny.  

Redakcia: Je niečím kniha prepojená na doterajšie tvoje knižky? Postavami, situáciami, alebo miestami?

Michala: Všetky moje knižky majú spoločné to, že sa odohrávajú na Slovensku a keďže naša krajina nie je priveľká, rada nechávam mojich hrdinov, aby sa mihli aj v cudzích príbehoch. V tejto knihe sa čitateľky na okamih stretnú s Gabrielom a Evkou z Celého života a tiež s Marínou zo Zadrž dych.

Redakcia: Pôjde o príbeh, ktorý poteší len na Vianoce, alebo si tvojich čitateľov získa kedykoľvek v roku?  

Michala: Ja verím, že si čitateľov získa kedykoľvek v roku a zároveň dúfam, že po ňom budú siahať v zimnom období, aby si ho užili čo najviac. Náhodou si ho niekto prečíta v máji a premotivovane si postaví vianočný stromček… už vidím tie sťažnosti od frustrovaných manželov a partnerov.😊

Redakcia: Vo vlastnej domácnosti sa už nejaké predvianočné prípravné manévre rozbehli, alebo je čas?

Michala: Priznám sa – už sme vyrobili nejaké ozdoby na stromček. V novembri väčšinou zahájime nalaďovanie – každý deň si s deťmi pustíme nejaké vianočné pesničky a spolu tancujeme. To ostatné si nechávame na začiatok decembra. Aj keď je pravda, že s odstraňovaním výzdoby je to u nás niekedy problematické – raz sme mali na okne kométu a vianočný stromček až do augusta, aj to sme ich zložili preto, že sa vypálili žiarovky, niežeby sme ich už mali dosť.

Redakcia: Čo sa ti osobne vynorí ako prvé, ak sa spomenú Vianoce?

Michala: Vynorí sa mi skôr pocit ako niečo hmotné. Vianoce majú jedinečné čaro – ľudia a sú milší a láskavejší a ja sa rada kúpem v tých dobrých vibráciách. A verím, že sa mi tú špeciálnu atmosféru podarilo zhmotniť aj v 24 dní do Vianoc.

Redakcia: A z hľadiska gastronómie?

Michala: Zemiakový šalát mojej mamky, samozrejme. Alebo mamky môjho muža. Alebo tvojej mamky. Neviem, ako to tie mamky robia, že ich šaláty chutia inak ako môj, aj keď postup je rovnaký. A to som tiež mama, dvojnásobná! Stále čakám, že mi niekto to tajomstvo odhalí.

Každopádne… keď ide o šalát, nespoznávam sa. 😊


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.