Zima na Slovensku prináša výrazné zmeny v správaní živočíchov. Každý druh si vyvinul vlastnú stratégiu, ako prežiť obdobie chladu, nedostatku potravy a nízkej aktivity rastlín. Pred zimou sa na jeseni odohrávajú prírodné úkazy. Zo Škandinácie a Pobaltia vo veľkých kŕdľoch aj jednotlivo odlietajú sťahovavé vtáky, husy, aj bociany. Rovnako tak z našej krajiny odlietajú drobné vtáky, belorítky, lastovičky, bociany a žeriavy, kým iné druhy sú lepšie prispôsobené na prežitie. Mnohé predstavy o tom, že zvieratá spia „ako medvede“ alebo že hmyz úplne mizne, sú skreslené. Realita je omnoho pestrejšia a často prekvapujúca.
Medvede nezimujú v pravom slova zmysle
Medvede hnedé na Slovensku nevstupujú do pravého zimného spánku. Namiesto hlbokej hibernácie prechádzajú do stavu torporu, čo je obdobie výrazne zníženej aktivity, spomalenej látkovej výmeny a nižšej telesnej teploty, no nie do takej miery ako skutočne hibernujúce druhy. Prebúdzať sa môžu niekoľkokrát počas zimy a pri dostatku potravy môžu z brloha dokonca odísť. Samice zároveň v brlohu rodia mláďatá. Medvedia „zima“ je preto dynamický proces a nie hlboký spánok bez prebudenia.
Jazvece zimujú, ale prebúdzajú sa
Jazvec patrí medzi druhy, ktoré väčšinu zimy prespia. Vstupuje do nepravidelnej hibernácie, počas ktorej trvá dlhé obdobia spánku, ale občas sa prebudí. V jeho nory sa často zhromažďuje viac jedincov, čím si udržujú teplo. Jazvec si pred zimou vytvára veľké tukové zásoby, ktoré sú nevyhnutné pre prežitie, pretože počas zimy vôbec neloví.
Ježko zimuje hlbokou hibernáciou
Jež je na Slovensku jedným z najsymbolickejších zimujúcich živočíchov. Na rozdiel od medveďa prechádza do pravej hibernácie. Telesná teplota mu môže klesnúť iba na niekoľko stupňov nad nulu. Počas celej zimy takmer neprijíma potravu. Prežiť však dokáže len s dostatočnými tukovými zásobami. Každé predčasné prebudenie môže byť pre ježka životu nebezpečné, najmä ak pri teplých zimách vstúpi do aktivity príliš skoro. (článok: záchrana ježkov)
Netopiere zimujú v jaskyniach a pivniciach
Netopiere na Slovensku prechádzajú najhlbšou formou hibernácie spomedzi našich cicavcov. Zhromažďujú sa v jaskyniach, starých pivniciach a podzemných priestoroch s ideálnou kombináciou nízkej teploty a vlhkosti. Ich srdcová činnosť sa v tomto období extrémne spomalí, telesná teplota sa priblíži teplote okolia a spotreba energie je minimálna. Každé vyrušenie môže ohroziť ich prežitie, pretože prebudenie spotrebuje veľkú časť ich zimných rezerv.
Veverice nezimujú – len stlmia aktivitu
Veverica obyčajná zostáva aktívna aj počas zimy. Neprepadá hibernácii a nevytvára si spoločné zimné hniezda s inými jedincami. Žije sama, no prežitiu jej pomáha systematické ukrývanie orieškov, semien a šišiek počas jesene. Jej zimný život je tichší a pomalší, ale nie spánkový. Práve preto sa dá v zimných mesiacoch často vidieť na stromoch alebo pri vtáčích kŕmidlách, ktoré „vykráda“. (Vedeli ste? Veveričkám sa hovorilo u nás aj „Belka“)
Srnčia a jelenia zver migruje za lepšími podmienkami
Srnce, jelene či daniele nezimujú v brlohoch ani neupadajú do spánku. Ich stratégiou je prispôsobiť aktivitu a presúvať sa tam, kde je dostupná potrava. Zimné migračné pohyby sú bežné najmä v horských oblastiach, kde zvieratá zostupujú do nižších polôh. Zimné prikrmovanie správcom poľovných revírov je kontrolované a má dopĺňať, nie nahrádzať prírodnú potravu.
Vtáky prežívajú rôzne – niektoré odlietajú, iné ostávajú
Slovensko je domovom vtákov, ktoré reagujú na zimu rozdielne. Ako už bolo spomenuté v úvode, druhy ako lastovičky, bociany a belorítky sa sťahujú do teplejších oblastí. Iné, napríklad sýkorky, ďatle či sojky, ostávajú aktívne a zimujú u nás bez sťahovania. Niektoré druhy, napríklad orešnica alebo krkavec, si vytvárajú zásoby potravy ukrývaním semien a orechov do pôdy. Vtáky prežívajú zimu vďaka hustému periu a vysoko efektívnej termoregulácii.
Obojživelníky a plazy zimujú pod zemou alebo vo vode
Skokany, ropuchy, jašterice či užovky upadajú do zimnej strnulosti podobnej hibernácii. Mnohé sa ukrývajú hlboko pod zemou, kde nehrozí premrznutie, alebo na dne jazier, kde voda nikdy nezamŕza úplne. Ich metabolizmus sa spomalí na minimum a prežívajú z energie uložených zásob. Obojživelníky pre zimovanie potrebujú kyslík vo vode – preto prežitie závisí od kvality prostredia.
Hmyz nezmizne – zimuje v rôznych štádiách života
Hmyz nie je v zime nečinný, hoci ho nevidno. Motýle, včely, chrobáky či muchy používajú rôzne stratégie: zimujú ako vajíčka, larvy, kukly alebo dospelé jedince. Známy príklad predstavujú čmeliaky, kde prežije len matka ukrytá v pôde, zatiaľ čo celá kolónia môže zaniknúť. Včely medonosné sa zase zhromažďujú do zimného chumáča, v ktorom regulujú teplo celou kolóniou. Mnohé druhy majú v tele prirodzené „nemrznúce“ látky, ktoré chránia bunky pred poškodením.
Ryby zostávajú aktívne aj pod ľadom
V jazerách a riekach dochádza k spomaleniu života, ale nie k úplnej nečinnosti. Ryby sa zhromažďujú pri dne, kde je teplota stabilnejšia. Ich metabolizmus je nižší, ale stále prijímajú potravu a reagujú na okolie. Voda pod ľadom obsahuje kyslík, čo umožňuje väčšine druhov prežiť zimu bez odchodu či strnulosti. Zimný lov rýb vo vysekanom ľade je záležitosťou tradície v mnohých severských krajinách.
