Radošinský Klevner, víno podávané na svadbe Alžbety II.

Radošinský Klevner, víno podávané na svadbe Alžbety II.

Až história nám neskôr odhalila zaujímavosť, že svadobný závoj kráľovnej Alžbety II. pochádzal z rúk slovenských šičiek, hoci iné prepojenia na jej svadbu sú tiež prekvapujúce. Obec Radošina v okrese Topoľčany blízko Piešťan je rodiskom Radošinského naivného divadla, Stanislava Štepku, srdečnej pani Kataríny Kolníkovej, aj spisovateľky Andrey Coddington. Známa je však aj pre produkciu miestneho vína, ktoré sa ako jedno z mála vín dostalo až priamo na kráľovský stôl a svadobnú hostinu kráľovnej Alžbety II. Tým vínom, ktoré bolo poctené výberom na najvyššie možné miesta svojej doby, bol legendárny radošinský Klevner.

Víno Radošinský Klevner

Významné víno miestnej produkcie s názvom Radošinský Klevner môžeme pokojne nazvať vlajkovou loďou. Na anglickom kráľovskom dvore sa neobjavil len raz a podával sa aj pri poslednej návšteve kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. Na miestnu vinársku tradíciu nadviazala nová spoločnosť, ktorá pokračuje v tom, čo bolo slávne už stáročia. Klevner sa vyrába z odrody hrozna Pinot gris – Burgundské šedé a Rulandské modré.

Víno Radošina

Najstaršie písomné záznamy o radošinskom víne pochádzajú z 15. storočia. Je známe, že sa pilo najmä v cirkevných kruhoch, ale dostávalo sa aj do rúk a do úst pánov, k Márii Terézii, k cisárom, kráľom v dejinách, aj tých v súčasnosti. Medzi inými ním nepohrdla ani holandská kráľovná Beatrix počas jej návštevy v Bratislave 21. mája 2007, keď si pochutila na ročníku 2003.

Ako sa slovenské víno dostalo na anglický kráľovský dvor?

Hovorí sa, že to spôsobil anglický veľvyslanec, ktorý na biskupskom úrade v Nitre ochutnal ročník 1945. Víno očarilo a po zhodnotení jeho kvalít zakúpil sudovú zásobu 500 litrov, ktorá mala poslúžiť kráľovskému dvoru. Tak sa aj stalo. Stránky Pivnice Radošina uvádzajú, že z kráľovského dvora, po svadbe 20. novembra 1947 mal prísť do Radošiny list s poďakovaním. Ten však neskôr komunistom prekážal a bol preto zničený. Stratiť sa mala pritom aj neskôr vyžiadaná kópia tohto ďakovného listu o ktorú sa postaral s pomocou československého veľvyslanca v Londýne údajne samotný Vasiľ Biľak.

Hoci je teoreticky možné požiadať kráľovský dvor ešte raz o jeho kópiu, zrejme sa o to už nikto nepokúša, hoci vinníkom opakovanej straty bol chaotické obdobia a neprajný politický režim. Ale možno by nápad vyžiadať si ho a vyhovoriť sa na politiku, nemusel byť až tak zbytočný… Z hľadiska marketingu, prestíže pre Radošinu, ale aj pre Slovensko by to bola významná zaujímavosť a plus pre samotný Klevner.


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.