Slnečné lúče sú v prírode základným zdrojom energie. Rastliny ich premieňajú na biomasu, no aj živočíchy ich aktívne využívajú. Aj pre človeka by bolo problematické žiť v jaskyni bez slnka. Bez neho by nevznikol ani život samotný. Stačí sa pozrieť na mačku ležiacu na parapete, psa, ktorý si v záhrade presunie pelech presne do pásu svetla, alebo hospodárske zvieratá stojace otočené bokom k rannému slnku. Na prvý pohľad ide o obyčajné vyhrievanie sa. Odbornejší pohľad však ukazuje, že za týmto správaním stojí komplex fyziologických a evolučných mechanizmov.
Termoregulácia: šetrenie energie a kontrola telesnej teploty
Najzákladnejším dôvodom je regulácia telesnej teploty. U živočíchov rozlišujeme endotermné (teplokrvné) a ektotermné (studenokrvné) druhy.
Ektotermné živočíchy, napríklad plazy, sú na slnečnom žiarení priamo závislé. Bez externého zdroja tepla nedokážu efektívne fungovať. Ich metabolizmus, pohyb aj trávenie sú viazané na teplotu prostredia. Preto ich často vidíme vyhrievať sa na kameňoch alebo piesku. V chladnom počasí a v zime pôsobia mŕtvo a skrehnuto, no na teple sa pomaly prebúdzajú a dávajú do pohybu. Ak sa had chladné ráno pomaly plazí na miesto, kde sa môže vyhrievať, robí to preto, aby vôbec dokázal fungovať.
Endotermné zvieratá, kam patria mačky, psy, hospodárske zvieratá aj človek, si udržiavajú stálu telesnú teplotu vlastnou produkciou tepla. To však stojí energiu. Ak si mačka ľahne do pásu slnečného svetla, znižuje energetické náklady na udržiavanie teploty tela. Ide o energeticky výhodnú stratégiu. Teda organizmus nemusí spaľovať toľko kalórií na produkciu tepla.
Tento efekt je výrazný najmä ráno alebo počas chladnejších dní. Zviera si cielene vyhľadá miesto, kde slnko dopadá priamo na telo. Ak si líha presne do svetelného pásu, nejde o náhodu, ale o optimalizáciu tepelného komfortu.
Slnečné žiarenie a vitamín D: rovnaké ako u človeka?
U ľudí je známe, že UVB žiarenie spúšťa v koži tvorbu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre metabolizmus vápnika a zdravie kostí. Otázka je, či to platí aj pre zvieratá.
U mnohých cicavcov sa vitamín D síce môže vytvárať v koži, no významnú časť získavajú potravou. Napríklad mačky a psy prijímajú vitamín D najmä zo živočíšnej potravy. Ich koža je navyše pokrytá srsťou, ktorá výrazne znižuje prienik UV žiarenia. Preto sa predpokladá, že vyhrievanie na slnku u týchto druhov nie je primárne motivované syntézou vitamínu D.
Existujú však výnimky. Niektoré druhy, najmä s redšou srsťou alebo špecifickým správaním (napríklad vystavovanie brucha), môžu UV žiarenie využívať efektívnejšie. U plazov je syntéza vitamínu D zo slnečného žiarenia zásadná. V zajatí sa preto používajú špeciálne UV lampy. Teráriá to veľmi dobre poznajú. Mať plazy bez UV svetla znamená netušiť, ako má vyzerať chov, čím sa riskuje ich zdravie a prežitie.
U človeka a zvierat teda existujú paralely, no význam slnečného žiarenia pre vitamín D sa medzi druhmi líši.
Slnko ako súčasť správania a cirkadiánnych rytmov
Slnečné svetlo ovplyvňuje biologické hodiny. Cirkadiánne rytmy riadia spánok, aktivitu, hormonálne procesy aj chuť do jedla. U zvierat žijúcich vo voľnej prírode je denný cyklus priamo naviazaný na východ a západ slnka.
Zaujímavým príkladom sú surikaty. Tieto drobné cicavce z južnej Afriky začínajú deň charakteristickým postojom. Stoja vzpriamene, s hruďou otočenou k rannému slnku. V chladných púštnych ránach tak zvyšujú telesnú teplotu po nočnom ochladení. Tento postoj pôsobí takmer meditatívne, no ide o efektívnu fyziologickú stratégiu. Po zahriatí sa ich aktivita výrazne zvyšuje.
Aj hospodárske zvieratá alebo voľne žijúce cicavce sa ráno často postavia bokom k slnku, aby maximalizovali plochu tela vystavenú žiareniu. Nejde o náhodné správanie, ale o evolučne výhodný mechanizmus. Ak vyprevadíte v chladné ráno kravu na pašu, rada sama pôjde tam, kde zazrie slnko.
Psychologický efekt a pocit komfortu
U domácich zvierat, najmä mačiek, pozorujeme vyhľadávanie slnečných miest aj v interiéri. Ľahnú si pod okno presne tam, kde slnko presvitá, hoci im je teplo z radiátora. Mačky si často vyberajú parapet alebo presne ohraničený pás svetla na podlahe. Ich preferovaná teplota prostredia je vyššia než u človeka. Približne 30 až 36 °C v oblasti povrchu tela je pre ne príjemná. Slnečné miesto im umožňuje dosiahnuť tento komfort bez zvýšenej metabolickej záťaže.
Niektoré štúdie naznačujú, že slnečné svetlo môže u cicavcov ovplyvňovať produkciu serotonínu a ďalších neurotransmiterov, čo sa môže prejaviť pokojnejším správaním. Hoci u zvierat nehovoríme o „užívaní si slnka“ v ľudskom zmysle, pozitívna väzba medzi teplom, svetlom a komfortom je fyziologicky podložená. Evolučne môže človeka chlad znepokojovať, ak môže znamenať pokles teploty, potrebu prikladania a zabezpečenia ohňa, potrebu ochrany rodiny pred umrznutím, čo boli často problémy a otázky prežitia zakorenené evolučne.
Keď je slnka priveľa
Rovnako ako človek, aj zviera má hranice tolerancie. Pri nadmernom teple vyhľadáva tieň, chladnú podlahu alebo sa presúva do vetraných priestorov. Prehriatie môže byť nebezpečné, najmä u plemien s hustou srsťou alebo krátkou lebkou (napríklad u niektorých psov). To, že si zviera ľahne presne do svetelného pásu, však ukazuje, že nejde o náhodný výber miesta. Ide o konkrétny stimul, tepelné žiarenie a jeho priamy účinok na telo.
