Človek sa počas horúčavy ochladzuje najmä potením. Sami sa môžeme presunúť do klimatizovaného priestoru, schladiť sa nápojom, či chladnejšou vodou a sprchou. Potenie je však prirodzený spôsob ochladenia. Voda na pokožke sa odparuje a odnáša časť telesného tepla. Mnohé zvieratá však takýto účinný systém nemajú. Psy sa potia iba v obmedzenej miere cez vankúšiky labiek, vtáky nemajú potné žľazy a veľmi zraniteľné sú aj králiky či niektoré hospodárske zvieratá.
Každý druh si preto vytvoril vlastný spôsob, ako sa zbavovať prebytočného tepla. Pri extrémnych teplotách však prirodzená termoregulácia nemusí stačiť. Zvieratá vtedy potrebujú nielen vodu, ale aj tieň, prúdenie vzduchu a možnosť čo najviac obmedziť pohyb.
Psy ochladzuje dych, mačky si pomáhajú aj srsťou
Pes sa v horúčave ochladzuje najmä zrýchleným dýchaním s otvorenou papuľou. Vzduch prúdi ponad vlhké sliznice jazyka a dýchacích ciest, z ktorých sa odparuje voda. Tento proces odvádza časť tepla, no zároveň spôsobuje veľké straty tekutín. Potné žľazy na labkách majú pri ochladzovaní len malý význam.
Rýchle dýchanie je preto počas leta do určitej miery normálne. Varovaním je však silné a neustupujúce dychčanie, nadmerné slinenie, neistá chôdza, slabosť, zmätenosť, vracanie alebo kolaps. Malátnosť zvierat, ležanie bez reakcie a pohybu už pochopiteľne normálnou reakciou na teplo nie je a zviera potrebuje pomoc. Pes, ktorý už nedokáže teplotu znižovať dychčaním, môže dostať úpal. Vyššie riziko majú šteňatá, staré a obézne psy, choré zvieratá a plemená so skrátenou papuľou.
Mačky zvyčajne horúčavu prečkávajú v tieni, obmedzujú aktivitu a vyhľadávajú chladnejšie povrchy. Pomáhajú si aj olizovaním srsti. Slina sa z nej odparuje a mierne ochladzuje telo. Mačka však za bežných okolností nedýcha s otvorenou papuľou tak ako pes. Výrazné dychčanie môže signalizovať prehriatie alebo iný vážny problém.
Srsť pritom nie je iba „teplým kabátom“. V určitej miere izoluje aj proti vonkajšiemu teplu a chráni kožu pred slnkom. Preto nie je správne každé dlhosrsté zviera automaticky ostrihať až ku koži. Hustú srsť však treba pravidelne vyčesávať, aby v nej nezostávala uvoľnená podsada, ktorá bráni prúdeniu vzduchu.
Vtáky dýchajú s otvoreným zobákom a odťahujú krídla
Sliepky, papagáje, holuby ani voľne žijúce vtáky sa nepotia. Pri vysokej teplote otvárajú zobák, zrýchlene dýchajú a môžu pohybovať oblasťou hrdla. Odparovanie vody z dýchacích ciest im pomáha odovzdávať teplo okoliu.
Sliepky často stoja s krídlami mierne odtiahnutými od tela. Umožnia tak prúdeniu vzduchu dostať sa k menej opereným miestam pod krídlami. Obmedzujú pohyb, vyhľadávajú tieň, pijú viac vody a prijímajú menej krmiva. Pri dlhotrvajúcom tepelnom strese môže klesnúť znáška a zhoršiť sa kvalita škrupín. Silné dychčanie môže meniť aj acidobázickú rovnováhu organizmu sliepky. Vidíme to napríklad aj v týchto horúcich dňoch v kurínoch, ktoré nemajú dostatočnú cirkuláciu. Orpingtonky sú plemenom s veľmi hustým perím, blízke sú wyandotky. Tie trpia pomerne dosť, a nie je dokonca v roku 2026 ojedinelý ani kolaps a úhyn od tepla.
Vysoká vlhkosť vzduchu situáciu zhoršuje. Keď je vzduch nasýtený vodnou parou, voda sa zo slizníc odparuje pomalšie a prirodzené ochladzovanie stráca účinnosť. Nebezpečných preto môže byť aj menej než 35 °C, ak je zároveň dusno, bezvetrie a zvieratá sa tiesnia v uzavretom priestore.
Králiky a ďalšie cicavce doma
Králiky sa ochladzujú najmä cez bohato prekrvené uši. Krv prúdiaca ušnicami môže odovzdávať teplo okolitému vzduchu. Tento mechanizmus však funguje len vtedy, keď je okolie chladnejšie než telo zvieraťa. Králiky zle znášajú horúčavu, najmä ak sú v malej klietke bez tieňa a prúdenia vzduchu. RSPCA upozorňuje, že výbeh alebo klietka, ktoré sú v tieni ráno, môžu byť popoludní vystavené priamemu slnku. Podobne je na tom fretka.
Ošípané majú potné žľazy, ale pri termoregulácii nie sú dostatočne účinné. Ochladzujú sa váľaním v blate alebo vo vode. Blato zároveň chráni pokožku pred slnkom a hmyzom. Naopak kone patria medzi zvieratá, ktoré sa potiť dokážu veľmi výrazne. Ani ich však pot neochráni neobmedzene, najmä pri vysokej vlhkosti, keď sa odparuje pomaly.
Ako zvieratám pomôcť počas horúčav
Samotná nádoba s vodou nestačí, ak celý deň stojí na slnku. Voda sa môže rýchlo zohriať, znečistiť alebo odpariť.Ak si ju zviera znečistí, oveľa rýchlejšie sa v nej vytvoria mikróby, baktérie a infekcie. Plytkú nádobu bez ťažšieho kameňa či inej záťaže môžu vtáky či sliepky prevrátiť a malé množstvo vody sa stratí rýchlejšie než voda vo väčšej napájačke. Napájačky a misky preto patria do trvalého tieňa, nie iba na miesto zatienené v čase, keď ich ráno položíme. Vhodný je priestor pod strechou, prístreškom alebo hustou korunou, pričom treba sledovať pohyb slnka počas celého dňa. V horúčavách je rozumné vodu skontrolovať a vymeniť niekoľkokrát denne. Sledujte aj jej teplotu. Je jedno, že je miska plná, ale ak je voda horúca, nikto ju piť a ovlažovať sa ňou nebude.
Lepšie sú stabilné nádoby so širším dnom alebo ťažké keramické misky, ktoré zviera neprevráti. Nádoba by nemala stáť priamo na rozpálenom betóne či plechu. Pomôže umiestnenie na zem, do trávy alebo na tepelne menej vodivú podložku. Pri väčšom počte zvierat treba rozmiestniť viacero napájačiek, aby slabšie jedince neboli od vody vytláčané.
Vodu vždy do tieňa!
Do vody možno vložiť niekoľko kociek ľadu, nemala by sa však spoliehať iba na zamrznutú vodu, ktorá ešte nie je pripravená na pitie. Zmysel má aj striedanie dvoch nádob: jedna sa používa a druhá sa medzitým chladí. Zamrznuté fľaše zabalené do látky možno položiť ku králikom alebo drobným cicavcom, aby si k nim mohli ľahnúť. Zviera však musí mať možnosť vzdialiť sa a nesmie byť nútené ležať priamo na ľade.
Sliepky potrebujú dobre vetraný kurín, tieň vo výbehu a nepretržitý prístup k čerstvej vode. Počas najväčšej horúčavy ich netreba chytať, presúvať ani zbytočne stresovať. Kŕmenie možno presunúť na skoré ráno a večer, keďže trávenie tiež vytvára teplo. Ventilátor môže pomôcť, nesmie však fúkať horúci vzduch z rozpálenej strechy ani vytvárať nebezpečenstvo poškodenými káblami.
Psy treba venčiť ráno a večer, nie na poludnie. Rozpálený asfalt môže popáliť labky a intenzívny pohyb prudko zvyšuje telesnú teplotu. Zvieratá nesmú zostať zatvorené v automobile ani vtedy, keď stojí v tieni alebo má pootvorené okná. Interiér vozidla môže veľmi rýchlo dosiahnuť životu nebezpečnú teplotu.
Pomoc potrebuje aj voľne žijúce vtáctvo. Plytká nádoba s vodou umiestnená v tieni môže slúžiť ako napájadlo aj kúpeľ. Na dno je vhodné položiť kameň alebo vetvičku, aby sa z nej bezpečne dostal hmyz a drobné živočíchy. Vodu treba pravidelne meniť a nádobu umývať, pretože teplo podporuje množenie mikroorganizmov.
Keď už zviera prejavuje príznaky prehriatia
Prehriate zviera treba okamžite premiestniť do tieňa alebo chladnejšieho, vetraného priestoru. Ochladzovanie má byť postupné. Možno použiť chladnú až vlažnú vodu, navlhčiť srsť alebo neosrstené časti tela a podporiť odparovanie prúdením vzduchu. Ľadová voda a náhle zabalenie celého zvieraťa do ľadových mokrých uterákov nie sú vhodným univerzálnym riešením.
Vodu možno ponúknuť, ale oslabené zviera nemožno nútiť piť ani mu ju vlievať do papule. Pri poruchách koordinácie, výraznej slabosti, zmätenosti, vracaní, kŕčoch, strate vedomia alebo neustupujúcom zrýchlenom dýchaní je potrebná okamžitá veterinárna pomoc. Ochladzovanie sa začína už počas prípravy na cestu, pretože úpal môže poškodiť vnútorné orgány aj vtedy, keď sa stav zvieraťa navonok dočasne zlepší.
Najlepšou ochranou však zostáva prevencia. Zvieratá potrebujú vodu, ktorá je skutočne dostupná a pravidelne obnovovaná, tieň počas celého dňa, prúdenie vzduchu a pokoj. V horúčave nemožno čakať, že si vždy pomôžu samy. Ich prirodzené mechanizmy majú hranice a pri extrémnom počasí ich môžu prekročiť veľmi rýchlo.
Pozrite tiež:
- https://www.avma.org/resources-tools/pet-owners/petcare/warm-weather-pet-safety
- https://www.rspca.org.uk/adviceandwelfare/seasonal/summer/dogs
- https://www.avma.org/resources-tools/pet-owners/petcare/warm-weather-pet-safety
