Na pražské Národné divadlo prispel národ, cisár aj cár

Národné divadlo Praha

Národné divadlo a jeho budova patria medzi symboly mesta. Novorenesančná budova patrí z kultúrneho a architektonického hľadiska medzi najvýznamnejšie stavby Českej republiky.  Stavba s výbornou akustikou aj na najvrchnejších poschodiach. Javisko a hľadisko oddeľujú tri systémy opony. Stropu budovy nad hľadiskom dominuje niekoľko tonový luster, ktorý je posúvateľný pre prípad údržby.

Národné divadlo Praha

Celonárodnú zbierku, ktorá výrazne prispela k financovaniu výstavby divadla, pripomína nápis na opone “Národ sobě”. V priestoroch divadla je možné nájsť busty rôznych umelcov a osobností, ktoré sa zaslúžili o vznik a fungovanie divadla. Súčasťou Národného divadla sú celkovo štyri scény. Stavovské divadlo v Starom Meste, Nová scéna nachádzajúca sa v tesnej blízkosti historickej budovy, Štátna opera Praha a historická, tiež nazývaná Zítkova budova v Novom Meste.

Tiež tu pôsobia štyri umelecké súbory:

  • Laterna magika,
  • Činohra Národního divadla,
  • Balet Národního divadla,
  • Opera Národního divadla.

História Národného divadla

Pre potreby výstavby budovy bola uskutočnená celonárodná zbierka, ale najviac prispelo rakúske cisárstvo. Neskôr sa zapojili aj rôzne spolky, či dokonca ruský cár a českí šľachtici. Stavba bola dokončená v prvej fáze v roku 1862, no postavili sa priestory, ktoré sú dnes využívané na technické účely. 16. mája 1868 sa slávnostne začalo s výstavbou hlavnej časti divadla. Tento slávnostný základný kameň bol položený premiérou opery Bedřicha Smetanu Dalibor s budove prvej fázy výstavy. Zvláštnosťou je, že pri stavbe boli použité symbolicky rôzne kamene z rôznych častí Čiech, ale najmä z miest, ktoré niečo znamenali, alebo mali mať národnú symboliku.

Po prvý krát bola budova otvorená 11. júna 1881 a oslávená premiérou opery Bedřicha Smetany Libuše. Tá bola napísaná práve pre tento deň a pre túto príležitosť. Ešte niekoľko predstavení odohrali, kým budovu pre dokončovacie práce uzatvorili. Pri svietení sa však podarilo vytvoriť požiar, ktorý časť budovy zničil. Medializovaný požiar, ktorý poškodil Národné divadlo, bol chápaný ako veľké nešťastie a ešte viac zomkol národ, ktorý poslal ešte viac peňazí a umožnil tak rýchlu obnovu poškodenej stavby. Aj samotný rakúsky cisár, keď sa dopočul o zničujúcom požiari, poslal ďalšie peniaze na obnovu. Po obnove ho otvorili koncom roka 1883 opäť s operou Libuše.

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.