Sú svetoznáme a slávne, hoci o význame pre kultúru možno samé ani nevedeli. ženské potápačky na ostrove Jeju v Južnej Kórei dodnes zachovávajú tradíciu, aká sa bežne vo svete nevidí. Aspoň nie u nežného pohladia, ktoré sa muselo prispôsobiť a kvôli obžive siahnuť na dno možností. Tradícia žien potápačiek známych ako Haenyeo je jedným z najvýznamnejších kultúrnych dedičstiev Južnej Kórey, konkrétne práve tohto ostrova Jeju. ženy, ktoré sú dnes zväčša už vo vyššom veku, sa potápajú bez akéhokoľvek profesionálneho potápačského vybavenia. Ich cieľom sú morské plody, čím si nielen zarábajú na živobytie, ale zároveň udržiavajú nažive kultúru svojich predkov.
Historický kontext tradície Haenyeo
História Haenyeo siaha až do 17. storočia. Ženy začali zbierať morské produkty, ako sú mušle, chobotnice, morské uhorky a morské riasy. Ich práca bola v týchto časoch považovaná za jedinečnú. Ženy v Južnej Kórei sa zvyčajne nevenovali fyzicky náročným činnostiam, ako to bolo v iných častiach sveta. Na ostrove Jeju, však práve ženy postupne prebrali zber morských plodov od mužov, čím sa ich úloha v rodine a spoločnosti dramaticky zmenila.
Významný nárast aktivít Haenyeo nastal počas japonskej koloniálnej nadvlády (1910 – 1945), kedy ženy čelili ťažkým ekonomickým podmienkam. Zber morských plodov bol jedným z mála spôsobov, ako uživiť svoje rodiny. Haenyeo sa stali aj symbolom odporu a nezávislosti miestnych žien.
Tradícia a spôsob života
Haenyeo sa preslávili svojou výnimočnou schopnosťou potápať sa do hĺbky 10 až 20 metrov bez akéhokoľvek potápačského vybavenia, pričom dokážu zadržať dych na viac ako dve minúty. Táto zručnosť sa často predáva z generácie na generáciu, pričom ženy začínajú trénovať už od útleho veku. Vo vode pracujú v skupinách, a ich potápačské techniky sú kombináciou fyzickej sily a hlbokého porozumenia prírodného sveta, v ktorom sa pohybujú.
Tradične nosili len tenký bavlnený odev, ktorý im poskytoval minimálnu ochranu pred chladnou vodou, avšak dnes nosia moderné neoprénové obleky. Ich práca je nesmierne náročná. Veď nie je neobvyklé, že v mori strávia až 7 hodín denne. Pritom ide o ženy zväčša vo vyššom veku. Haenyeo nesú v sebe aj duchovnú stránku. Mnoho z nich verí v tradičné šamanské rituály a náboženstvo, ktoré ich chránia počas potápačských výprav.
Kultúrne dedičstvo a význam
Haenyeo sa stali jedinečným symbolom nezávislosti, tvrdohlavosti a odhodlania kórejských žien. Ostrov Jeju je medzičasom svetovo známy vďaka nim a v roku 2016 bol ich spôsob života zapísaný na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto uznanie pomohlo zvýšiť povedomie o jedinečnosti tohto povolania a zároveň ochrániť kultúrnu identitu ostrova.
Haenyeo zohrávali v kórejskej spoločnosti unikátnu úlohu, pretože boli jednými z mála žien, ktoré mali väčší ekonomický vplyv než muži. Príjem z predaja morských plodov bol totiž často hlavným zdrojom príjmu rodiny, čím ženy preberali zodpovednosť za domácnosť. Tieto ženy sú často využívané vo svete ako príklad toho, čo žena dokáže, ak ju okolnosti prinútia prekonávať svoje možnosti, alebo spoločenské očakávania.
Súčasnosť: Úpadok, ale aj obnova
Hoci povolanie Haenyeo je stále aktívne, ich počet dramaticky klesá. Na vrchole v 60. rokoch minulého storočia bolo na ostrove Jeju vyše 26 000 Haenyeo, no dnes ich zostalo len niekoľko tisíc. Väčšina z nich má vyše 60 rokov, a mladšie generácie už o túto náročnú a nebezpečnú prácu neprejavujú záujem.
Vláda Južnej Kórey a miestne komunity sa snažia tento pokles spomaliť. Napríklad poskytovaním podpory a rozvojom turizmu. Ten by mohol povzbudiť záujem o túto tradíciu. Dnes sa konajú aj špeciálne výcvikové programy pre mladé ženy, aby sa podnietila ďalšia generácia Haenyeo. Turisti navštevujú ostrov Jeju, aby videli tieto úctyhodné ženy v akcii, čo tiež pomáha chrániť a podporovať ich jedinečné kultúrne dedičstvo.
Haenyeo zostávajú živým symbolom odolnosti, nezávislosti a dedičstva juhokórejskej kultúry. Aj keď ich počet klesá, ich kultúrny a historický význam zostáva nepopierateľný. Ich prínos k miestnej ekonomike a ich neoddeliteľná súčasť morských ekosystémov robí z nich fascinujúci fenomén. Ten si zaslúži ochranu a pozornosť aj v 21. storočí. Na ostrove si ich tradíciu pripomína aj séria sôch v rôznych polohách, ktoré zachytávajú ženy potápačky. Taktiež ďalšie profesie, ktoré sú spojené so zberom morských plodov a ich spracovaním.