Skanzen vo Vychylovke pred 10 rokmi a dnes: zmeny, rozvoj a služby

Vychylovka, múzeum kysuckej dediny, areál kysuckého múzea

Skanzen vo Vychylovka, inak pôsobisko Kysuckého múzea vo Vychylovke je známe ako Múzeum Kysuckej dediny. Vzniklo na mieste pôvodnej vtedy chátrajúcej lesnej železnice v časti obce Nová Bystrica. Výrazný podiel na zbierkovom fonde pôvodnej ľudovej architektúry mala výstavba vodnej nádrže Nová Bystrica, ktorá zatopila obce Riečnica a Harvelka. Skanzen je jedným z najväčších turistických lákadiel na Kysuciach a patrí medzi najhodnotnejšie múzeá širšieho regiónu. Najcharakteristickejšími stavbami sú Biely kostolík – kaplnka Panny Márie ružencovej z obce Zborov nad Bystricou, Mlyn z obce Klubina a možno aj Krčma z obce Korňa, ktorá má pre svoje fungujúce pohostinské služby vlastný marketing a je tak viditeľná a dohľadateľná aj ako samostatná prevádzka. Múzeum sa za posledných desať rokov zmenilo. Čo z týchto zmien si môže všimnúť návštevník, ktorý v Múzeu bol pred viac ako 10 rokmi?

Skanzen, Vychylovka, múzeum kysuckej dediny, areál kysuckého múzea

foto: budova hlavnej stanice lesnej železnice

Vstupné priestory sú oveľa viac reprezentatívnejšie

Pokladňa bola pôvodne riešená veľmi malou budovou z dreva. Pripomínala skôr novinový stánok a každý si zvykol, že práve tu si kúpi lístok na vláčik aj vstupenku do areálu.  Lenže v roku 2012 múzeum získalo neďalekú budovu, ktorá je síce moderná, ale zachováva si určitého dobového ducha, architektúrou sa sem hodí, najmä však ponúka viac ako len reprezentatívne priestory. Ide o poschodovú budovu, ktorá na prízemí ponúka všetko potrebné zázemie slušnej pokladne dôležitého múzea regiónu, s dostatkom priestoru na predaj ďalších upomienkových predmetov, ktoré je vidieť a návštevník nemusí nazerať cez malé okienko na malý priestor na stene a okolo pokladníčky, ako tomu bolo v minulosti.

Vychylovka, múzeum kysuckej dediny, areál kysuckého múzea

Foto: Osada u Poništa

Budova pokladne má poschodie a v ňom výstavu drotárskeho umenia, čo doteraz celkom vo Vychylovke chýbalo. Drotárstvo je pritom s miestnou históriou veľmi úzko späté. Zbierkových predmetov nie je veľa, no i tak predstavujú slušnú zbierku a najmä hodnotnú, čo je každému jasné pri pohľade na dobový riad a precíznosť niektorých prác. Budova z vonka slúži aj ako železničná stanica. Nástupisko lesnej železnice.

Vychylovka, múzeum kysuckej dediny, areál kysuckého múzea

Foto: Kostol Panny Márie ružencovej zo Zborova nad Bystricou

Priľahlou je budova určená deťom a na spoločenské, či výstavné podujatia. Je nižšia, jednoposchodová, taktiež moderná, no architektonicky vhodná do tohto prostredia. Prekvapením je výstava vláčikov, ktorá našla priestor v múzeu. Ide o štyri inštalácie vlakových sústav v rovnakom štýle, no s rozdielnym horským terénom a tunelmi. Nadšenci pre veľké vláčikové modelárske zostavy si prídu na svoje. Budova má niekoľko hračiek a rôznych logických hier pre deti. Dokáže zabaviť 4 ročné dieťa, aj 12 ročné dieťa so záujmom o niečo iné, ako mobil. Miesto je vhodné pre deti v prípade zlého počasia, alebo pre zaujatie tých detí, ktorých neoslovuje kultúra. Samotná budova je spestrením ponuky, takže viac-početné skupinky a mladé rodiny si môžu niečo „svoje“ nájsť aj tu.

Vstup do areálu a smer prehliadky

Smer prehliadky je dnes menej chaotický, aj keď stále ešte chýba súcejšie prepojenie Domu lesného robotníka s osadou u Romanov, čo si neustále musia návštevníci riešiť po svojom vlastným priechodom, kde chodník nie je. Dnes je ale smer prehliadky jasne daný k Cholvárku. Pozor na ovčince. To, že je tu chov oviec a tie sa pohybujú po areáli, je autentický prvok, ktorý nijako nemožno hodnotiť zle. Jediné na čo pozor, je baran a malé deti, ktoré by mali záujem si ho chytiť a baranček by to nemusel správne pochopiť. Ovce k regiónu patria, formovali ho a poskytovali obživu mnohými spôsobmi a zmyslu slova.

Mlyn z Klubiny sme zastihli po prvý krát otvorený a sprístupnený z vnútra. Horné priestory nám po prvý krát odhalili priestory píly ako aj strojovňu a mlecie zariadenie na múku. Prekvapilo aj dobové, hoci už modernejšie motorové zariadenie, ktoré v povojnových časoch mohlo nahradzovať výkon pri slabšom vodnom toku.

Vychylovka, múzeum kysuckej dediny, areál kysuckého múzea

Inovované sú aj informačné zdroje. Tabule o budovách a type usadlosti, či prezentovaného remesla, nájdete na aktualizovaných a novších ceduľkách. Pre prípad, že ste nepostrehli tie pri vstupoch, nachádzajú sa tu aj inštalované cedule vonku pred budovami. Pribudli k trom pôvodným jazykovým verziám aj dva svetové jazyky na samostatných ceduľkách pri vstupe, čo o kúštik viac približuje obsah múzea aj ďalším návštevníkom.

Vychylovka, múzeum kysuckej dediny, areál kysuckého múzea

Pre podujatia amfiteáter a pre deti zábava

Moderné toalety pod domom neďaleko kostola sme si už všimli pred desiatimi rokmi. Zmenou je však aj upravené okolie a prekvapenie za Krčmou z Korne v podobe amfiteátra a miest na sedenie. Za amfiteátrom sa nachádza detské ihrisko. Deťom poskytne zábavu aj v rámci vlastných drevených atrakcií. Nebezpečná môže byť šmykľavka, kde nám dieťa pri pokuse sa šmyknúť prepadlo dopredu pre chýbajúci diel. (Záchyt, ktorý Egovi na Slnečných jazerách rozbil hlavu.) Amfiteáter je však objekt, ktorý si múzeum vyžadovalo už veľmi dávno. Akékoľvek kultúrne podujatia sú dnes realitou. Priestorovo je možné usporiadať aj stredne veľké festivaly a koncerty ľudovej hudby.

Vychylovka, múzeum kysuckej dediny, areál kysuckého múzea

Domy z usadlosti u Hruškuliaka, ktoré patria medzi najfotografovanejšie zoskupenie drevených budov pri prejazde železnicou, sú dnes doplnené priľahlým zábavným parčíkom pre deti s atrakciami, preliezkami a rozhľadňou s ochrannou sieťkou. Práve odtiaľto chýba plynulý priechod k osade u Romanov, alebo pokračovanie trasy tak, aby sa návštevník nemusel vracať.

Lesná železnica v pôvodnej dĺžke

Lesná úvraťová železnica, ktorá svojim systémom úvratí sprístupnila železničnú dopravu ťažbe dreva aj (pre železnicu) v strmom horskom teréne v „cik-cakovitom“ riešení koľajiska, má už nejaký čas pôvodnú dĺžku. Pôvodnú, ak počítame s prepojením Oravskej lesnej železnice s kysuckou do jednej železničnej siete tak, ako tomu bolo svojho času práve kvôli ťažbe dreva. Pre nerentabilitu síce železnicu zrušili, no v niekoľkých posledných rokoch došlo k opätovnému prepojeniu. Je teda zážitkom cestovať z Kysúc na Oravu vláčikom. Je však dobré sa priamo v Kysuckom múzeu informovať na aktuálny stav.

Počas leta 2020 sme nemali možnosť vidieť túto inováciu pre rekonštrukciu časti trate. Vláčik tak prichádza len po prvú úvrať Chmúra a ďalej nezachádza. Stav koľají by dovolil vláčiku prejsť trochu viac z danej úvrate. Taktiež prebiehajúce údržbové práce na historickej parnej lokomotíve môžu byť dôvodom, pre ktorý lesnú železnicu potiahne novší motorový typ rušňa.

Vývoj je ťažké zastaviť a múzeá ho potrebujú

Aj múzeá zachovávajúce kultúru a históriu potrebujú inovácie a vývoj. Vychylovka potrebuje a musí ísť s dobou. Múzeum kysuckej dediny dokázalo za posledné roky vychytať niektoré zásadné muchy. Absencia reprezentačných a výstavných priestorov spôsobila, že všetky podujatia nemusia byť situované len v historických objektoch s veľmi obmedzeným obecenstvom. Niektoré podujatia boli nútené využívať trávnaté plochy. Dnes majú amfiteáter, ktorý nepôsobí rušivo, je skrytý a nijako neprekáža. Múzeum a jeho areál má dostatočne veľkú rozlohu a kapacitu. Nedosahuje šírku Múzea slovenskej dediny v Martine, ale je vo výrazne členitejšom teréne.

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.