Orientačný bod pod Everestom známy ako Green Boots bude minulosťou: Tri desaťročia ho svet poznal iba podľa nápadne zelených horolezeckých topánok. Pozostatky muža ležiace v skalnom výklenku vysoko na severovýchodnom hrebeni Mount Everestu sa stali jedným z najznámejších a zároveň najsmutnejších orientačných bodov celej hory. Indické úrady ich teraz oficiálne spájajú s menom Dorje Morup a pripravujú mimoriadne náročnú operáciu, ktorá by ho mala konečne priviesť domov.ň
Green Boots leží v malej skalnej dutine približne vo výške 8 500 metrov, iba asi 350 výškových metrov pod vrcholom. Po celé roky sa predpokladalo, že ide o Tsewanga Paljora, mladého člena indickej pohraničnej polície, ktorý zahynul počas tragickej expedície v máji 1996. Totožnosť však nikdy nebola spoľahlivo potvrdená. Indická Indo-tibetská pohraničná polícia už pozostatky jednoznačne označuje menom Dorje Morup. Vyhlásenie sa odvoláva na predchádzajúci overovací proces podľa médií zahŕňajúci už predtým odobrané vzorky DNA, jeho podrobné výsledky však neboli verejne zverejnené.
Traja horolezci sa v roku 1996 nevrátili
Dorje Morup bol v roku 1996 súčasťou indickej expedície, ktorá sa pokúšala dosiahnuť vrchol Everestu zo severnej, tibetskej strany. Zo šiestich členov vrcholového družstva sa traja pri takzvanom Prvom výstupe vo výške okolo 8 400 metrov vrátili. Morup, Tsewang Paljor a Tsewang Samanla pokračovali napriek zhoršujúcemu sa počasiu. Podvečer vysielačkou oznámili, že dosiahli vrchol. Dodnes však nie je isté, či sa dostali až na najvyšší bod. Neskoršia výprava našla modlitebné zástavky a obetné predmety približne 150 metrov pod vrcholom, pričom vyššie už nevidela ich stopy. Bolo to na mieste, ktoré v zlom počasí mohlo pôsobiť, že vyššie už ísť nemožno a toto je onen vrchol. Je možné, že trojica v zlom počasí považovala nižšie položené miesto za vrchol.
Samanla sa mal zdržať pri náboženskom obrade a Morup s Paljorom začali zostupovať. Členovia expedície ešte neskôr pozorovali dve pohybujúce sa čelovky nad Druhým výstupom vo výške približne 8 570 metrov. Potom svetlá zmizli. Ani jeden z troch mužov sa nevrátil do najvyššieho tábora a presný priebeh ich posledných hodín sa už nepodarilo zrekonštruovať. Práve nejasné svedectvá, zlé počasie a skutočnosť, že viacerí členovia expedície používali podobné oblečenie a výstroj, spôsobili desaťročia trvajúce dohady. Zelené topánky sa automaticky spájali najmä s Paljorom, až kým indické úrady nepriradili pozostatky Dorjemu Morupovi.
Návrat z výšky s ťažkým telom a výstrojom
Indické úrady hľadajú špecializovanú spoločnosť, ktorá by pozostatky vyzdvihla z tibetskej strany Everestu. Operácia je plánovaná na obdobie medzi júnom a septembrom 2026. Tím musí tvoriť najmenej šesť skúsených šerpov, ktorí už na vrchol Everestu vystúpili opakovane. Pozostatky majú byť po znesení z hory dopravené do Dillí.
Nie je to však porovnateľné s bežnou záchrannou akciou. Green Boots sa nachádza hlboko v takzvanej zóne smrti, teda nad hranicou 8 000 metrov, kde má ľudský organizmus k dispozícii približne tretinu kyslíka v porovnaní s hladinou mora. Každý pohyb je vyčerpávajúci, myslenie sa spomaľuje a aj skúsení horolezci riskujú omrzliny, pád či náhlu stratu síl. Často sú potrebné kyslíkové bomby a veľmi ťažký náročný výstroj.
Telo zamrznuté spolu s oblečením a výstrojom môže vážiť až približne 200 kilogramov. Končatiny sa navyše po desaťročiach nedajú jednoducho narovnať. Pozostatky bude potrebné uvoľniť z ľadu a postupne spúšťať cez skalnatý a zľadovatený terén. Vrtuľník sa do tejto výšky nemôže bezpečne dostať pre riedky vzduch, a preto väčšina práce zostane na ľuďoch. Celá operácia vrátane dopravy a administratívnych formalít môže podľa odhadov trvať približne 40 dní.
Cieľom je ukončiť dlhé obdobie neistoty a umožniť, aby boli Morupove pozostatky vrátené do Indie a dôstojne pochpované. Záchranári však budú musieť neustále posudzovať, či snaha o ich návrat neohrozuje ďalšie životy. Pri podobných operáciách vždy platí, že úcta k zosnulému nesmie viesť k ďalšej tragédii.
Everest príde o jeden zo svojich najznámejších míľnikov
Green Boots sa časom stal súčasťou horolezeckého slovníka. Expedície pri prechode okolo skalnej dutiny oznamovali základnému táboru, že sa dostali k Green Boots. Miesto pomáhalo odhadovať postup, čas aj zostávajúcu vzdialenosť k vrcholu. Niektorí horolezci sa v malom výklenku ukrývali pred vetrom alebo si tam krátko oddýchli.
Jeho odstránením Everest stratí známy, hoci veľmi pochmúrny orientačný bod. Neznamená to však, že by výstup po severovýchodnom hrebeni začal byť pre horolezcov zložitejší. Green Boots nebol nenahraditeľnou navigačnou pomôckou, ale predovšetkým všeobecne známym míľnikom a časovou referenciou. Pripomínal tiež, že Mount Everest nie je hračka pre kohokoľvek a kedykoľvek si môže vypýtať svoju daň. Ďalšie súčasti výstupov – Trasa, skalné výšvihy, výškové tábory a fixné laná sa nemenia.
O niekoľko rokov už možno budú vetu „práve sme prešli okolo Green Boots“ poznať len ľudia, ktorí na Everest vystupovali v minulosti. Zostane súčasťou histórie hory, no muž ukrytý za prezývkou prestane byť anonymným objektom, okolo ktorého prechádzajú ďalšie expedície.
Everest stále ukrýva telá aj tony odpadu
Green Boots nie je jediným človekom, ktorého pozostatky zostali na Evereste. Odhaduje sa, že na hore sa stále nachádza približne 200 tiel, pretože ich vyzdvihnutie je často nebezpečnejšie než samotný výstup. Ide o telá prepadnuté do snehových prasklín, pod skalami, alebo tie, ktoré padali z útesov na miesta, ktoré zapadajú snehom. Preto nie sú viditeľné.
Popri nich zostávajú v snehu a ľade prázdne kyslíkové fľaše, poškodené stany, laná, batérie, čelovky, plechovky, obaly od potravín, časti oblečenia aj ľudský odpad. Čistiace a upratovacie výpravy pritom prebiehajú. Nepálska armáda napríklad počas kampane v roku 2024 odviezla z oblasti Everestu a susedných vrcholov približne 11 ton odpadu a pozostatky piatich ľudí. Od sezóny 2026 musí každý horolezec na nepálskej strane priniesť späť najmenej osem kilogramov odpadu, pričom aspoň dva kilogramy majú pochádzať z priestoru nad druhým výškovým táborom. Ani takéto pravidlá však nedokážu rýchlo odstrániť všetko, čo sa na hore hromadilo celé desaťročia.
Samotné nepálske povolenie na jarný výstup stojí od septembra 2025 pre zahraničného horolezca 15 000 amerických dolárov. V jesennej sezóne je to 7 500 dolárov a v zimnom či monzúnovom období 3 750 dolárov. Celková cena expedície je po započítaní výstroja, sprievodcov, kyslíka, dopravy a poistenia mnohonásobne vyššia.
Pozrite tiež:
https://www.theguardian.com/world/2026/jun/22/mt-everest-green-boots-man-cave-climber-identity
