Mount Everest už dávno nie je iba symbolom nedotknutej prírody a ľudskej vytrvalosti. Desaťročia expedícií po sebe zanechali prázdne kyslíkové fľaše, poškodené stany, laná, obaly od potravín, plynové nádoby aj ľudský odpad. Nepál preto od jarnej sezóny 2026 sprísnil pravidlá. Každý horolezec a výškový sprievodca, ktorý vystúpi nad druhý tábor, musí pri návrate zniesť najmenej dva kilogramy odpadu pochádzajúceho z vyšších častí hory. Nie toho, čo sám vytvorí, ale toho, ktorý v prírode zostáva po predošlých expedíciách.
Nejde pritom o povolenie zanechať na svahu vlastné veci a namiesto nich priniesť dva kilogramy niečoho iného. Expedície musia po sebe upratať, evidovať vynesené vybavenie a odovzdať svoj odpad. Nová podmienka má navyše zabezpečiť, aby sa čistili aj najvyššie tábory, kam sa bežné upratovacie tímy dostávajú len veľmi ťažko. Zvykom je pri vyčerpaní odhadzovať všetko, čo sa len dá a nie je nevyhnutné. Alebo presnejšie zvykom bolo.
Dve kilá musia pochádzať z priestoru nad druhým táborom
Na nepálskej strane Everestu už niekoľko rokov platí pravidlo, podľa ktorého musí každý horolezec vystupujúci nad základný tábor zniesť najmenej osem kilogramov odpadu. Slabým miestom systému však bolo, že požadovanú hmotnosť bolo možné nazbierať aj v nižších a dostupnejších častiach trasy.
Najviac odpadu pritom zostávalo v treťom tábore a v štvrtom tábore na Južnom sedle. Práve tam horolezci používajú veľké množstvo kyslíkových fliaš, potravinových obalov, plynových nádob, stanov a ďalšieho vybavenia potrebného na záverečný výstup. Od sezóny 2026 preto musia najmenej dva kilogramy z celkovej osemkilogramovej povinnosti pochádzať priamo z priestoru nad druhým táborom. Nejde teda o ďalšie dva kilogramy pridané k pôvodným ôsmim, ale o určenie, odkiaľ musí časť odovzdaného odpadu pochádzať.
Nie je celkom presné tvrdiť, že musí ísť výhradne o „cudzí odpad“ po inom konkrétnom horolezcovi. Pravidlo určuje predovšetkým miesto jeho zberu. Môže ísť o starší odpad po predchádzajúcich expedíciách, ale aj o nepotrebné vybavenie alebo obaly, ktoré vznikli počas aktuálnej sezóny. V praxi však nové pravidlo znamená, že horolezci a výškoví šerpovia majú pri zostupe pomôcť odstraňovať aj staršie predmety, ktoré by inak na hore zostávali ďalšie roky.
Vlastný odpad musí expedícia odniesť bez ohľadu na jeho hmotnosť
Osemkilogramová ani dvojkilogramová hranica nepredstavuje maximálne množstvo, ktoré musí expedícia z hory odniesť. Ak skupina vyprodukuje viac odpadu, nemôže jeho zvyšok ponechať na mieste iba preto, že už splnila stanovenú hmotnosť.
Expedičné spoločnosti musia odpad triediť do niekoľkých skupín, medzi ktoré patria plasty, papier a kartón, plechovky, sklo, kuchynský a biologický odpad, nebezpečný materiál a ľudský odpad. Na začiatku a na konci výstupu majú zároveň predkladať zoznam potravín, vybavenia a zásob uložených vo vyšších táboroch.
Cieľom je porovnať, čo expedícia na horu vyniesla a čo z nej priniesla späť. Vyššie tábory musia byť po skončení výpravy vyčistené. Skupina, ktorá pravidlá nesplní, nemusí dostať potvrdenie o riadnom odovzdaní odpadu, ktoré je potrebné na ukončenie expedičných formalít. Povieme si, že je to len ďalšia byrokracia, no z výstupov na Mount Everest sa stala trendová záležitosť masového charakteru, ktorá spôsobuje enviromentálnu záťaž z ktorej by sa ďalšie generácie už nemuseli spamätať.
Osobitné pravidlá platia pre ľudský odpad
V základnom tábore sa zhromažďuje v prenosných nádobách. Nad základným táborom musia horolezci používať špeciálne vrecia vydané organizáciou Sagarmatha Pollution Control Committee, skrátene SPCC. Tie obsahujú látky, ktoré odpad spevnia a obmedzia zápach. Použité vrecia sa prinášajú naspäť a odovzdávajú na určenom mieste.
Ľudský odpad je na Evereste vážnym problémom. V extrémnom chlade sa nerozkladá tak ako v nižších polohách. Môže zostať celé roky zamrznutý v snehu alebo medzi skalami a pri topení ľadu znečisťovať okolie aj zdroje vody. Účastníci výstupov na najvyššiu horu sveta o tom nehovoria, ale cestou na vrchol aj cestou z neho míňajú miesta so zamrznutými výkalmi, miesta plné odpadu, staré fľaše, ale žiaľ aj zamrznuté mŕtvoly. Známou bola predovšetkým tá so zelenými topánkami známa ako Green Boots.
Odpad po novom kontrolujú horskí strážcovia
Kontrola sa už neodohráva iba po návrate do základného tábora. Počas jarnej sezóny 2026 vzniklo v druhom tábore prvé stanovište takzvaných everestských horských strážcov. Ich úlohou je sledovať nakladanie s odpadom, informovať expedície o pravidlách a kontrolovať, čo horolezci prinášajú z tretieho a štvrtého tábora. Druhý tábor sa tak stal kontrolným bodom medzi najviac znečistenými vyššími časťami hory a základným táborom.
Odpad sa kontroluje a váži. Horolezec alebo výškový sprievodca, ktorý vystúpil nad druhý tábor, musí preukázať, že priniesol požadované množstvo. Strážcovia zároveň svojou prítomnosťou obmedzujú odhadzovanie obalov a opúšťanie nepotrebného vybavenia. Prvá sezóna priniesla aj konkrétne výsledky. Z tretieho tábora a Južného sedla sa podarilo zniesť 1 226 kilogramov nerecyklovateľného odpadu, 210 plynových nádob a 1 769 vriec s ľudským odpadom. Ďalších 6 522 kilogramov materiálu prešlo kontrolným bodom pri ľadopáde Khumbu.
Prečo nemožno Everest vyčistiť naraz?
Znášanie odpadkov z Everestu do dolín je logisticky náročné, ale ich hromadné znášanie môže byť ešte nebezpečnejšie. Horolezci zostupujú unavení, často s omrzlinami a nedostatkom kyslíka. Každý kilogram navyše zvyšuje záťaž a môže ovplyvniť stabilitu aj rýchlosť zostupu. To je ostatne aj dôvod, prečo toľko osobných vecí, často nových a ešte použiteľných, ľudia odhadzujú pri zostupe.
Staré stany, laná alebo kovové nádoby bývajú navyše primrznuté k podkladu. Niektoré predmety sa nachádzajú v trhlinách, pod vrstvami snehu alebo na miestach, kde by ich vyzdvihnutie predstavovalo neprimerané riziko. Časť odpadu sa objaví až po rokoch, keď ustúpi ľad alebo sa zmení povrch ľadovca.
Preto sa okrem povinností jednotlivých expedícií organizujú aj samostatné čistiace výpravy. Na nich sa zúčastňujú šerpovia, nepálska armáda, miestne organizácie a špecializované tímy. Bohatý Európan, ktorý chce čiaročku na splnených snoch nie je častým účastníkom výpravy, ktorej cieľom nie je vrchol, ale babranie sa s odpadkami. Odpad sa triedi, časť sa spracuje v oblasti Khumbu a recyklovateľné materiály sa prepravujú do Káthmandu. SPCC uvádza, že už v sezóne 2023 prevzala od expedícií v základnom tábore viac ako 60 ton rôznych druhov odpadu. Z vyšších táborov bolo vtedy v rámci osemkilogramového pravidla prinesených takmer deväť ton.
Pomáhať začínajú aj nákladné drony. Pri skúšobnej prevádzke v roku 2025 preniesli z prvého tábora 283 kilogramov odpadu. Dron môže počas niekoľkých minút zvládnuť trasu, na ktorej musí človek riskovať prechod nebezpečným ľadopádom Khumbu. Technológia zatiaľ nenahradí zber vo všetkých výškach, môže však znížiť počet náročných ciest, ktoré musia absolvovať nosiči a sprievodcovia.
Nové pravidlo samo osebe Everest nevyčistí, ale problém zmierni
Dva kilogramy odpadu sú v porovnaní s množstvom materiálu ukrytého v snehu iba malým príspevkom. Ak ich však prinesie každý horolezec a každý výškový sprievodca, počas jedinej sezóny môže z najvyšších táborov zmiznúť viac ako tona odpadu.
Dôležitejšia je zmena princípu. Horolezec už nemá byť iba návštevníkom, ktorý zaplatí za povolenie a pokúsi sa o vrchol. Má niesť aj časť zodpovednosti za miesto, ktorým prechádza.
Pozrite tiež:
- Predpredvlaňajšia Výročná správa Výboru na kontrolu znečistenia v oblasti Sagarmathy (nepálsky názov pre Mount Everest) aj so zmienkami o prvých výsledkoch – https://www.spcc.org.np/storage/image/1853490205153969.pdf
- https://kathmandupost.com/money/2025/12/18/nepal-rolls-out-first-five-year-everest-cleanup-plan
- https://kathmandupost.com/climate-environment/2026/06/05/spcc-cimex-byd-join-hands-under-everest-1-initiative-to-protect-himalayan-ecosystem
