Na konci februára si na to spomenú staršie ročníky a Husákove deti. Marec ako mesiac Knihy bol jasným sloganom na školských nástenkách. Nebola nutná kreativita. Marec ako Mesiac knihy sa nám spája aj vďaka dobovému, aj súčasnému marketingu. Zdalo by sa, že v marci budú mať knihy vyhrané a budú v rebríčkoch predaja na absolútnom piedestály, čo sa rôznych drobností, umenia a zábavy týka. Lenže opak je pravdou.
História mesiaca knihy
Marec – mesiac knihy je iniciatíva a zámer, ktorý mimo Československa nemal taký účinok. Bolo to totiž práve ministerstvo kultúry Československej socialistickej republiky a Zväz československých spisovateľov, ktorí v spolupráci s obchodmi a štyrmi najväčšími vydavateľstvami vyhlásili marec za mesiac knihy. Stalo sa tak v roku 1955. V rámci snahy o spopularizovanie čítania a vôbec kultúry tohto druhu ako takej. Projekt bol úspešný. Aj vďaka medializácii, propagácií na školách, sa knihy naozaj výrazne dostali do popredia, pre ich propagáciu sa odvtedy robilo viac. Marec sa ako Mesiac knihy odôvodnil dátumom narodenia aj smrti osobnosti slovenských dejín, Martina Hrebendu Hačavského (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880). Ten hoci ako slepý, miloval knihy a kalendáre. Šíril ich medzi ľuďmi aj napriek tomu, že bol slepý. Hoci oficiálne zdroje spomínajú spojitosť s Hrebendom, pravda je tiež trochu iná.Hrebenda bol skvelým symbolom, no z časti za to môže aj marec samotný. Prečo?
Najslabší predaj a pokles záujmu o knihy
V marci je výrazný prepad záujmu o knihy. Spôsobený obdobím, kedy po zime prechádza záujem ľudí o celkom iné predmety, tovar a služby. Po zime a po Vianociach sa ešte kúpia knihy, no v marci, kedy prichádza jar, ak sa nakupuje, nakupuje sa nakoniec niečo celkom iné. Najmä potreby ľudí sú prichádzajúcou jarou celkom iné. Snaha vydávať výborné tituly v marci je tak obchodným vykrytím slabšieho záujmu o knihy, ktorý čiastočne prechádza aj do apríla. Aj v minulosti tomu tak bolo. Kníhkupectvá videli silný prepad predaja a preto sa vytvorenie povedomia o Marci ako Mesiaci knihy jednoducho hodilo aj z tohto dôvodu. Netreba im to mať v žiadnom prípade za zlé. Knihy sú totiž nástrojom zázračným. Jednak robia ľudí múdrejšími, umožnia nám prežiť mimo ten svoj život aj mnoho životov iných ľudí. Zároveň z ľudí robia ľudí neobmedzených len na seba a svet okolo seba.
