Keď 18. mája 1991 štartoval sovietsky kozmonaut Sergej Krikalev na orbitálnu stanicu Mir, išlo o rutinnú dlhodobú misiu, akých už Sovietsky zväz absolvoval viacero. Nikto vtedy netušil, že sa jeho pobyt vo vesmíre zapíše do dejín nielen z hľadiska kozmonautiky, ale aj svetovej politiky. Krikalev odštartoval ako občan Sovietskeho zväzu, no keď sa 25. marca 1992 po 311 dňoch vrátil na Zem, krajina, ktorá ho vyslala do vesmíru, už neexistovala. Avšak ani jeho misia vlastne nebola tou misiou, s ktorou do vesmíru letel.

Médiá mu neskôr dali prezývku „posledný občan Sovietskeho zväzu“. Hoci ide o novinárske zjednodušenie, dobre vystihuje symboliku jeho misie. Kým Krikalev obiehal Zem vo výške približne 400 kilometrov, pod ním sa rozpadol jeden z najmocnejších štátov 20. storočia.
Kozmonaut, ktorý sledoval dejiny z obežnej dráhy
Krikalevova misia mala pôvodne trvať približne päť mesiacov. Počas jeho pobytu na stanici Mir však Sovietsky zväz zasiahla hlboká politická a hospodárska kríza. Jeho osud bol vedľajší. V auguste 1991 sa odohral neúspešný pokus o puč proti Michail Gorbačov a v decembri toho istého roka Sovietsky zväz oficiálne zanikol.
Krikalev tieto udalosti sledoval iba sprostredkovane prostredníctvom správ z riadiaceho strediska. Na palube Miru zostával v neustálom kontakte so Zemou, no zároveň vedel, že politický systém, ktorý financoval jeho misiu, sa doslova rozpadá. Bolo jasné, že bude problém s jeho návratom.
Často sa uvádza, že bol vo vesmíre „uväznený“. Presnejšie je povedať, že jeho návrat bol výrazne odložený. Na stanici bol neustále pripojený kozmický modul Sojuz TM-13, ktorý slúžil ako záchranné plavidlo a umožňoval núdzový návrat. Krikalev teda nebol bez možnosti dostať sa domov. Zostal preto, že stanica Mir potrebovala skúseného palubného inžiniera a Rusko nemalo okamžite k dispozícii vhodnú náhradu.
Ekonomický chaos predĺžil jeho misiu
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa ruský vesmírny program ocitol v zložitej finančnej situácii. Prevádzka stanice Mir bola mimoriadne nákladná a štát bojoval s nedostatkom peňazí. Boli iné priority, ktoré mali skrátka prednosť. Aby štát získal potrebné financie, predával miesta na niektorých letoch zahraničným partnerom. Na palubu sa tak dostali napríklad rakúsky astronaut Franz Viehböck či kazašský kozmonaut Toktar Aubakirov.
Krikalev súhlasil s tým, že jeho misia bude predĺžená z približne piatich mesiacov na takmer jedenásť. Vďaka tomu zostala stanica Mir nepretržite obývaná a pokračovala vo vedeckej činnosti aj v období, keď sa na Zemi menili hranice štátov a ekonomické systémy.
Dlhodobý pobyt v mikrogravitácii má výrazný vplyv na ľudský organizmus. Aj pri pravidelnom cvičení dochádza k oslabovaniu svalov, úbytku kostnej hmoty a problémom s rovnováhou. Telo totiž prepína do režimu, kedy nepotrebuje odľahčene povedané až tak pevné kosti a pevné svalstvo. Po návrate preto kozmonauti často potrebujú pomoc pri prvých krokoch a následnú rehabilitáciu. To bol aj prípad Krikaleva, ktorý po návrate mal ťažkosti s pohybom a aj zábery na neho po pristátí pôsobia, akoby bol malátny.
Návrat na Zem a začiatok novej kariéry
Krikalev pristál 25. marca 1992 v kazašskej stepi neďaleko mesta Arkalyk. Po 311 dňoch vo vesmíre bol fyzicky oslabený, no jeho misia sa stala symbolom profesionálnej vytrvalosti a schopnosti zachovať pokoj aj v čase historických otrasov. Bol predmetom skúmania, ale tiež inšpiráciou pre ďalšie postupy a riešenia v prípadoch, kedy na ľudí pôsobí dlhodobý pobyt vo vesmíre – možnosti, ako znížiť riziká a uľahčiť návrat do bežného života.
Jeho návrat neznamenal koniec kariéry. Naopak, stal sa jednou z najvýznamnejších osobností modernej kozmonautiky. V roku 1994 letel na americkom raketopláne Space Shuttle Discovery ako prvý ruský kozmonaut v programe Space Shuttle. Neskôr sa zúčastnil aj prvej dlhodobej expedície na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Počas celej kariéry strávil vo vesmíre viac než 800 dní a stal sa jedným z najskúsenejších kozmonautov svojej generácie. Jeho príbeh dodnes pripomína, že aj technologické misie sú predovšetkým príbehmi ľudí, ktorí dokážu plniť svoje úlohy bez ohľadu na to, aké dramatické zmeny sa odohrávajú na Zemi.




