Ostrov Korfu (v antike známy ako Korkyra / Kerkyra, grécky Κέρκυρα) patril k najstrategickejším miestam v západnej časti gréckeho sveta. Je to obľúbený cieľ turistov aj zo Slovenska, ale nie vždy si aj uvedomujeme, ako historicky významným miestom Korfu bolo. Jeho význam nevyplýval z veľkosti ani z bohatstva, ale z polohy, kontroly námorných trás a schopnosti ovplyvňovať dianie medzi Gréckom, Balkánom a Apeninským polostrovom. Korfu je totiž blízko k pevnine, ale práve more tvorí hranicu, ktorá sťažuje plány Korfu obsadiť. Aj tieto faktory spôsobili, že Korfu zohral dôležitú úlohu už v antike a jeho význam pretrval aj v ďalších storočiach.
Poloha Korfu a kontrola námorných ciest
Korfu leží na severozápadnom okraji Grécka (vidieť z neho na pevninu Albánska), priamo pri vstupe do Jadranského mora a zároveň na trase medzi Egejským morom a južným Talianskom. Pre antických moreplavcov išlo o prirodzený zastávkový bod na ceste medzi gréckymi mestami a kolóniami v oblasti dnešného Talianska a Sicílie. Vďaka tejto polohe mohol Korfu kontrolovať pohyb lodí smerujúcich zo západného Stredomoria do Grécka, z Balkánu do oblasti Apeninského polostrova, a tiež medzi severom a juhom Iónskeho mora.
V antike, keď bola námorná doprava kľúčová pre obchod aj vojenské operácie, to z Korfu robilo mimoriadne cenný bod.
Korfu v antických konfliktoch Grécka
Korfu bol v 8. storočí pred n. l. kolonizovaný mestom Korint, no vzťahy medzi materským mestom a kolóniou Korkyra sa rýchlo zhoršili. Korkyra si vybudovala silné loďstvo a postupne sa stala jednou z najsilnejších námorných mocností gréckeho sveta.
Konflikt medzi Korintom a Korkyrou patril medzi významné udalosti pred Peloponézskou vojnou. Spor o kontrolu nad obchodnými cestami a kolóniami viedol k tomu, že sa obrátili na Atény so žiadosťou o ochranu. Táto aliancia zohrala dôležitú úlohu pri eskalácii napätia medzi Aténami a Spartou, čo podrobne opisuje historik Thukydides. Išlo o spojenie s Grékmi, ktoré nepochybne Korfu ajeho vývoj, či kultúrnu identitu následne definovalo. Korfu tak nebol okrajovým ostrovom, ale aktívnym hráčom v geopolitike antického Grécka, najmä v oblasti námornej moci.
Strategický význam po antike a benátska éra
Po páde antického gréckeho sveta význam Korfu nezanikol. Ostrov si udržal strategickú hodnotu aj počas rímskeho obdobia a najmä v stredoveku. Kľúčovým momentom bol rok 1386, keď sa Korfu dostal pod správu Benátskej republiky.
Benátky si uvedomovali, že Korfu je jednou z brán do Jadranu a zároveň obranným štítom ich námorného impéria. Preto investovali veľké prostriedky do výstavby pevností, hradieb a obranných systémov, ktoré patria k najrozsiahlejším v Stredomorí.
Prečo Korfu nikdy neobsadili Osmania?
Jedným z historicky overených faktov je, že Korfu nikdy nebol trvalo obsadený Osmanskou ríšou, čo je v gréckom priestore výnimočné. Dôvodov bolo viacero a navzájom sa dopĺňali. Rozhodujúcim faktorom bola dlhodobá benátska kontrola ostrova. Benátky považovali Korfu za kľúčový bod obrany proti osmanskému postupu na západ a boli ochotné ho brániť za každú cenu. Ostrov bol silne opevnený a pravidelne zásobovaný.
Osmani sa o dobytie Korfu pokúsili viackrát, najmä počas obliehaní v rokoch 1537, 1571 a 1716, no všetky pokusy skončili neúspechom. Obrana ostrova bola podporená kombináciou pevností, benátskeho loďstva a medzinárodných kresťanských síl. Výsledkom bolo, že ostrov Korfu zostal mimo priamej osmanskej správy. To výrazne ovplyvnilo jeho kultúrny, architektonický aj spoločenský vývoj v porovnaní s väčšinou gréckych ostrovov.
 patril k najstrategickejším miestam v západnej časti..){kind=link}