Čo je to kiosek, alebo kiosk? Pôvod slova a čo vlastne znamená

Kiosek, či kiosk je už na prvé počutie slovo, ktoré nepochádza zo slovenčiny. A napriek tomu, že by sme mu vedeli dať lepší slovenský tvar, udomácnil sa u nás tento zvláštny pojem, ktorý evokuje polštinu. K vymeníte za P a vznikne poľský názov pre psa. Lenže na veľké počudovanie, nejde o polštinu, ale o francúzštinu. Ba dokonca francúzsky pojem kiosque tiež nie je francúzsky, ale ďalej pochádza od Turkov a Peržanov. Tí totiž pojmom köşk pomenovali drobné stavby ako sú altánky a záhradné samostatne stojace oddychové prístrešky.

foto: drobný kiosk v historickom centre Lisabonu

Slovenčina pritom má už dávno svoj názov. Dokonca ho používame. Hovoríme tomu stánok, informačný pult, okienko, stánok s občerstvením, či novinami. No kiosk je trend, čiže prečo by sme používali slovenské výrazy?

Kiosek či kiosk je stánok prevažne s drobným tovarom

Za kiosk sa považuje stánok samostatne stojaci, obvykle do 3×3 metrov. Obsluhu zväčša tvorí jeden človek, prípadne dvaja, ak ide o poskytovanie jedál či služieb. Koiskom nazývame v podstate akýkoľvek stánok, ktorý poskytuje občerstvenie, noviny, drinky, služby, či rýchle opravy mobilov, rôzne klenotníctva a predajne bižutérie, lacného tovaru, no taktiež môže ísť o pulty s informáciami, či predajné stánky s lístkami na rôzne podujatia.

foto: kioskom sa skôr v zahraničí nazývajú aj všemožné stánky, altánky, letné záhradné prístrešky, ale tiež drobné prevádzky fastfoodov, kaviarne na kolesách a podobne.

Kiosk je zväčša pevnou stavbou, či konštrukciou zo skla. Býva priehľadný, človek do neho zväčša nevstupuje, prípadne len do nejakej určitej časti. Kým niektoré definície považujú za kiosk a bežný stánok s novinkami niekde medzi panelákmi, tie najpresnejšie definície pomenúvajú kioskom predovšetkým drobné stanovištia v nákupných centrách.

Nákupné centrá

Definície kiosku hovoria o menších predajcoch a poskytovateľoch služieb najmä čo sa týka iných predajných plôch. Kiosky nemajú podrobné záznamy v stavebných plánoch budovy, sú považované za stavby, ktoré je možné za určitých okolností presunúť. Sú súčasťou nákupných centier, ktoré od počiatku svojho budovania počítajú s napojením inžinierskych sietí v stredových častiach širších hál.

Napríklad v nákupnom centre MLYNY Nitra nájdete kiosky s buble nápojmi, ako aj predajňou zájazdov a pobočkou mBank v podobe kioskov. Ide o menšie stánky z dreva a plexiskla, aké sa bežne objavujú napríklad aj v obchodnom centre AVION v Bratislave. Tam je známym kioskom ten s vianočnou výzdobou, či takzvané „akvárka“ predajcu zájazdov. „Akvárko„, čiže štvorstenná malá stavba s vysokými oknami. Tie majú význam ako výstavná plocha podnikovej identity, ako aj výlepná plocha pre ponuky zájazdov a last minute.

V nákupných centrách neraz dostávajú priestor malé kiosky v miestach za pokladňami. Ľudia z nákupov tak môžu objaviť drobné predajné miesta predajcov kabeliek, opravárov telefónov, či predajcov krytov. Za kiosk je samozrejme menšie nájomné v rámci pravidiel nákupného centra. Avšak platia na ne rovnaké pravidlá prevádzky, zväčša veľmi prísne, diktujúce všeobecné záväzné pravidlá pre všetkých predajcov.

POZNÁMKA: každé veľké nákupné centrum má aj svoj vlastný informačný pult, alebo informačný kiosk. Veľa krát sa tak aj priamo nazýva napriek tomu, že ide o jediný terminál so stĺpom a obrazovkou, alebo len jednu veľkú obrazovku s dotykovou funkciou ovládania. Kioskom sa môže nazývať aj bez toho, aby šlo o stavbu. Plní funkciu informačného kiosku a tak ho nahradil. Názov zostal, vzhľad sa zmenil z malej stavby na jedinú obrazovku so základňou, či stolom a pultom. Definovať kiosk je skrátka ťažšie. Kým v slovenčine máme pre jeho rôzne podoby rôzne názvy, zrejme aj preto sa udomácnil „kiosk“, lebo označuje nejaké drobné miesto, kde sa dá niečo kúpiť, získať, či zistiť.