Kladivo na čarodejnice (latinsky Malleus Maleficarum) je jedna z najznámejších a najvplyvnejších kníh v histórii o čarodejníctve, ktorá bola napísaná a prvýkrát vydaná v roku 1487. Jej autormi sú nemeckí inkvizítori Heinrich Kramer a Jakob Sprenger, ktorí ju vytvorili ako príručku pre inkvizítorov a sudcov na identifikáciu, obvinenie a potrestanie čarodejníc. Bola príkladom vyfabulovaného sfanatizovaného diela ľudí, ktorí vynikali nevzdelanosťou a zrejme nenávisťou k ženám. Ich pohnútky mohli byť výrazne diskutabilné. Podarilo sa im však vytvoriť dojem, že táto kniha je posvätená priamo Vatikánom, ak k nej priložili pápežský text o dôležitosti konania proti zlu. Podobne vznikajú dezinformácie aj dnes. Využije sa pravdivý prvok a pomocou neho sa vytvorí dojem oficiality. Kniha Kladivo na čarodejnice sa veľmi rýchlo dostala do zvyšku Európy a stala sa dôležitou súčasťou procesov proti čarodejniciam.
Pôvod knihy Kladivo na čarodejnice (Malleus Maleficarum)
V neskorom stredoveku, najmä v 15. storočí, začal narastať strach z čarodejníctva v Európe. Tieto obavy pramenili zo sociálno-politických zmien, ako aj z teologických názorov, ktoré stotožňovali čarodejníctvo s diabolskými praktikami. Katolícka cirkev v tom čase aktívne bojovala proti rôznym heretickým prúdom a nekonvenčným náboženským praktikám. Stále existovali v Európe pohanské rituály. Mnohých sme sa nezbavili dodnes. Veď oslavujeme Veľkú Noc šibaním a oblievaním vodou. Staviame máje. Pálime Morenu. Rôznych čarodejníckych úkonov existovalo nespočetne veľa pri starostlivosti o dobytok, o deti, rodinu. Napríklad pri liečení chorôb a aj bežných problémov. Sila byliniek nestačila a bolo potrebné siahnuť aj po slovách a zaklínadlách. Aj v našich končinách teda existovalo niečo, čo mohlo cirkev provokovať. V západnej Európe ale obavy a prítomnosť takéhoto zla mala ešte výraznejšie rozmery.
Heinrich Kramer, dominikánsky mních a inkvizítor, bol presvedčený, že čarodejníctvo je závažný problém. Najmä medzi ženami, a že ho treba aktívne potláčať. Po niekoľkých neúspechoch v oblasti prenasledovania čarodejníc, najmä po tom, čo sa ho niektoré cirkevné autority pokúšali diskreditovať, sa rozhodol napísať príručku. Tá by kodifikovala, ako majú byť čarodejnice súdené. Kniha bola schválená ako dielo katolíckej cirkvi, hoci neskôr cirkev poprela, že by sa k nej oficiálne hlásila. Informácie o tom, že mohla byť schválená tak mohli byť mylné práve pre zneužitie pápežovho vyjadrenia a zlé chápanie podávaných informácií. Dá sa hovoriť o najzásadnejšej dezinformácií, akú sme v dejinách mali. Trvalo však veľmi dlho, než sa cirkev a náboženský fanatizmus spamätal a uvedomil, že toto nechceli. Riadili sa ňou aj na Slovensku, v tom čase v hornom Uhorsku, ako upozorňuje kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei).
Obsah knihy
Mallevs Maleficarvm je rozdelená do troch častí:
- Prvá časť sa zaoberá teologickým vysvetlením existencie čarodejníctva. Autori tu uvádzajú, že čarodejníctvo je reálne, a že čarodejnice uzatvárajú pakt s diablom, čo im dáva moc škodiť iným.
- Druhá časť popisuje praktiky čarodejníc, ako napríklad spôsob, akým škodia ľuďom a zvieratám, vrátane zaklínaní a preklínaní. V tejto časti tiež autori podrobne rozoberajú, ako čarodejnice nadobúdajú nadprirodzené schopnosti a ako ich možno identifikovať.
- Tretia časť je právnickou príručkou pre inkvizítorov a sudcov, ktorí mali viesť procesy s čarodejnicami. Popisuje, ako viesť výsluchy, používať tortúru na získavanie priznania a ako čarodejnice trestať. Priznať sa tak mohla žena prakticky k čomukoľvek, len aby sa ušetrila pred hrozivým mučením. Presne o to autorom, najmä Kramerovi šlo.
Jedným z najkontroverznejších aspektov Kladiva na čarodejnice je tvrdenie, že ženy sú prirodzene náchylnejšie na čarodejníctvo kvôli ich slabosti a blízkosti k hriechu, čo malo v tom čase vážny dopad na to, ako sa na ženy pozeralo v súvislosti s mágiou. ženy boli brané ako tie slabšie, labilnejšie, menej dôveryhodnejšie. To vyzdvihlo postavenie mužov. To, ako Kramer uvádza ženy a ako nimi pohŕda, je v knihe evidentné. To, že bude mať pre svoje sfanatizované nenávistné názory na rukách krv veľkého množstva žien, zničených životov, sirôt, vdovcov, hanby, si nepotrebovali uvedomovať. Dokonca je prekvapivé, že kniha dosiaľ nie je uvádzaná ako príklad historických prešľapov, ktoré sa veľmi podobajú na dezinformácie súčasnosti.
Reakcia na knihu a jej dôsledky
Mallevs Maleficarvm sa stala mimoriadne populárnou po svojom vydaní, najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Hoci kniha nemala skutočné oficiálne schválenie zo strany Katolíckej cirkvi, bola široko používaná ako referenčná príručka v čarodejníckych procesoch v Európe. Nielen inkvizítormi, ale aj svetskými súdmi. Kniha prispela k zintenzívneniu honov na čarodejnice, ktoré sa v priebehu 16. a 17. storočia zmenili na masové prenasledovanie, často spojené s brutálnym mučením a popravami. Navodila totiž pocit, že je všetko počínanie proti čarodejniciam správne. Že ide o konanie v záujme Boha, prípadne že približuje tých, čo počúvajú a konajú, viac k Bohu alebo cirkvi. Hoci nebola jediným zdrojom týchto prenasledovaní, výrazne ovplyvnila spôsob, akým sa na čarodejnice pozeralo, a dodala „legitimitu“ praktizovaniu tortúry na získanie priznaní.
Najväčšiu vlnu honov na čarodejnice zaznamenala Európa v 16. a 17. storočí, najmä v oblastiach ako Nemecko, Švajčiarsko a Škandinávia. Odhady hovoria o tisíckach žien (a niekoľkých mužov), ktorí boli v tom období obvinení, mučení a popravení, väčšinou upálením na hranici.
Kritika a úpadok vplyvu
V 18. storočí, s nástupom osvietenstva, začala byť kniha a celé hony na čarodejnice podrobené kritike. Filozofovia a vedci tej doby, ako napríklad Voltaire alebo Jean Bodin, začali spochybňovať racionálnosť týchto procesov a upozorňovali na ich krutosť a nespravodlivosť. Hoci cirkev v niektorých prípadoch knihu podporovala, v priebehu času sa od nej dištancovala. Inkvizícia postupne zmenila svoje zameranie a procesy s čarodejnicami sa stali menej častými, až nakoniec v 18. storočí vymizli. Svoju prietrž tomu dala aj Mária Terézia, ktorá ttrefne poznamenala, že konanie proti čarodejniciam nepatrilo do jej doby, považovala ho za prejav nevzdelania a dôrazne toto konanie odsudzovala. Podobne aj jej nástupcovia.
ilustrácia: kniha Miesta zločinu a tragédií
Čím je kniha kniha dnes?
Dnes je Kladivo na čarodejnice považované za symbol temnej stránky európskej histórie, ktorá ukazuje, ako sa predsudky a nevedomosť mohli premeniť na masové násilie. Moderní historici a vedci ju skúmajú ako príklad stredovekého myslenia, povier a manipulácie zo strany autorít.
Kniha stále vyvoláva záujem nielen medzi historikmi, ale aj medzi širšou verejnosťou, pretože predstavuje varovanie pred tým, ako môže neznášanlivosť, strach a dogma viesť k systematickému prenasledovaniu nevinných ľudí.
Zaujímavé fakty o Kladive na čarodejnice
- Mnohé vydania: Malleus Maleficarum bolo mimoriadne populárne a medzi rokmi 1487 a 1669 sa dočkalo viac ako 30 vydaní.
- Útok na ženy: Kniha výrazne prispela k démonizácii žien, pretože tvrdila, že sú náchylnejšie na spojenectvo s diablom. Podľa knihy ženy, kvôli svojej „prirodzenej slabosti“, častejšie uzatvárali pakty s démonmi.
- Pochybné metódy: Kniha podporovala používanie tortúry na získanie priznania a bola jedným z najvplyvnejších textov, ktoré legalizovali kruté vypočúvacie metódy.
- Celej téme čarodejníckych procesov na Slovensku, knihe Kladivo na čarodejnice a mnohým ďalším témam sa venuje kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) od Tomáša Galierika