Upaľovanie čarodejníc, či presnejšie žien, ktoré inkvizícia označila za diablove služobnice, nebola dielom filmárov a fantázie spisovateľov. Inkvizícia sa týkala veľkej časti Európy a jej presný rozsah zostane už navždy zabudnutý. Udalosti sa týkali aj Rakúska. Dňa 27. septembra 1583 sa vo Viedni konala verejná poprava, upálenie ženy obvinenej z čarodejníctva. Bolo to v čase, keď spoločnosť, dobová medicína a cirkev nemali vedomosti a skúsenosti s duševnými chorobami a neznámymi diagnózami. Od tejto popravy dnes uplynie 441 rokov.
Elisabeth Plainacherová a 441 rokov od popravy
Elisabeth Plainacherová, tiež známa ako “Elsbeth Plainacherová,” bola rakúska žena, ktorá sa stala známou kvôli jej tragickému prípadu v časoch sfanatizovanej inkvizície. Tá bola výsledkom nevzdelania, poverčivosti a prehnaného náboženského fanatizmu, ktorý veril v nadprirodzené javy, ktoré pritom vo všeobecnosti cirkev popierala. Elsbeth sa narodila v roku 1513 a celý svoj život prežila v okolí Viedne a Dolného Rakúska. Pochádzala z roľníckej rodiny a dožila sa vyššieho veku, čo v tej dobe nebolo bežné.
Jej prípad sa stal známym v roku 1583, keď bola obvinená z čarodejníctva. Starala sa o svoju vnučku Annu, ktorá pri dosiahnutí puberty prejavovala záchvaty, ktoré si okolie vysvetľovalo ako posadnutie. Svet vtedy nepočítal s tým, že môže existovať epilepsia, alebo iné diagnózy, ktoré by mohli tieto stavy spôsobiť. Elsbeth bola obvinená z čarodejníckeho vplyvu na jej vnučku. Miestne autority a cirkev sa postarali o ich presun do Viedne, kde sa im venovala mimoriadna pozornosť.
foto: kniha Miesta zločinu a tragédií
Svoj podiel na výsledku súdov mal jezuitský inkvizítor Georg Scherer. Vyháňanie diabla z Anny neprinášalo výsledky, kým výsluch obvinenej Elsbeth áno. Procedúry a mučenie dostali z Elsbeth priznanie k všetkým, ba dokonca aj k nadprirodzeným javom a vplyvom na vnučku Annu. Jej priznaním bol rozsudok smrti nezvratný. Dňa 27. septembra 1583 bola Elisabeth Plainacherová viedenskými úradmi popravená upálením na hranici. Stala sa tak jedinou ženou, ktorá bola vo Viedni odsúdená a popravená ako čarodejnica. Jej prípad dodnes rezonuje v histórii honu na čarodejnice ako príklad krutosti a iracionálneho strachu z mágie a nadprirodzených síl v renesančnej Európe.
Inkvizícia na Slovensku
V období Uhorska sa inkvizícia prejavovala aj na Slovensku. Je pritom až neuveriteľné, že tieto dejiny nie sú nijakým spôsobom využívané v regionálnej histórii, silnom lokálnom povedomí, nepripomínajú si ich takmer žiadne pamätníky, sochy, alebo legendy. Ženy obvinené z čarodejníctva sa popravovali, stínali aj upaľovali v Bratislave, Šamoríne, Krupine, aj na mnohých iných miestach súčasného Slovenska. Tieto udalosti aktuálne mapuje prvá kniha z trilógie Temné Slovensko. Podporiť túto knihu môže verejnosť prostredníctvom kampane na https://www.startlab.sk/projekty/4021-trilogia-temne-slovensko/
Téma čarodejníc, katov, šibeníc a popráv na Slovensku tvorí výraznú časť prvých kapitol Knihy Miesta zločinu a tragédií Tomáša Galierika.