V reklamách v televízii, na bilbordoch, v časopisoch a v ďalších rôznych sférach marketingu sme pravidelne bombardovaní sloganmi ako ,,S pridanými vitamínmi’‘ , ,,Obohatené o vitamíny’‘ , ,,Plné vitamínov pre zdravý rast Vaších detí’’, ,,Vitamíny pre celú Vašu rodinu’‘, atď. Stretávame sa s tým na každom kroku. Málo z nás však vyštudovalo organickú chémiu alebo biochémiu aby sme si vedeli aspoň z ďaleka predstaviť, ako tieto vitamíny vznikajú, ako sú do výrobkov zapracované ale hlavne, čo samé o sebe sú. Existuje také príslovie: ,,Syntetické vitamíny si nekupujete ale si ich prenajímate.’‘
Príbeh vzniku vitamínov
V tak vyspelej dobe ako je tá naša, je priemyselná výroba schopná vyrobiť a pripraviť všetky vitamíny, pričom najčastejší z výrobných postupov je chemická syntéza. Týmto chemickým zlučovaním prvkov vzniká väčšinou zložitejší produkt, ako boli prvotné zložky.
Veľké množstvo vitamínov produkujú rôzne mikroorganizmy ale priemysel ich používa iba k výrobe ergosterínu (provitamín D2), riboflavínu (vitamín B2), kyanokobalamínu (vitamín B12) a taktiež v prvých stupňoch prípravy vitamínu C. Pri mikróbnych biotransformáciach sú najdôležitejším typom reakcií redukcia, esterifikácia, hydrolýza a oxidácia. V tukoch rozpustné vitamíny sa z prírodných zdrojov získavajú izoláciou. Vitamín A je získaný z rybej pečene, D pochádza z ožiarených kvasníc alebo pečeňového tuku, E najčastejšie zo sójového oleja a K z rybej múčky. Následne to prechádza chemickou syntézou s ďalšími prvkami a v konečnom dôsledku by to na nálepke malo vyzerať asi takto:
- Vitamín A – Acetát, žltý sietnicový pigment palmitan, beta-karotén
- Vitamín B1 – Tiamín HC1, mono-nitrát tiamínu (deriváty uhoľného dechtu)
- Vitamín B3 – Niacin (kyselina nikotínová)
- Vitamín C – Kyselina askorbová, pyknogenoly (z kukuričného cukru/sirupu)
- Vitamín D – Ožiarený ergosterol
- Vitamín E – D-alfa tokoferol, dl-alfa tokoferol, d-alfa jantaran (zo spracovaných potravinových olejov, bavlníkových semien a sojových bôbov)
- Vitamín K – K3 či menadión
Medzi synteticky vyrobenými a prírodnými vitamínmi, z chemického pohľadu, nieje žiaden rozdiel. Pri syntetických vitamínoch sú ale postrádané zložky, tzv. účinné látky, ktoré sprevádzajú vitamíny a veľakrát pôsobia spoločne. Prirodzený vitamín C obsiahnutý v šípkach je doplnený bioflavonoidmi a množstvom ďalších látok podieľajúcich sa na účinnosti a vstrebateľnosti kyseliny L-askorbovej čiže vitamínu C. Preto z prírodných zdrojov prijaté vitamíny, znamenajú menšie zažívacie ťažkosti na ľudský organizmus ako pri umelých preparátoch.
Vo všeobecnosti je známe, že to, čo telo nespracuje, tak ľadvinami, tráviacim traktom alebo iným vylučovaním napr. potením, z tela odvedie von. V rámci tohto zdôvodnenia je prehliadané, že všetky tieto zložky telom iba neprechádzajú ale musia byť aktívne odbúrané a z tela vyplavené. Tento proces, však stojí telo množstvo živín a fyzickej, často aj psychickej energie, ktorá bola cennejšia a prínosnejšia, pokiaľ by ju telo malo možnosť použiť na zdravie a uzdravovanie. Jednou z možností ako zistiť, či užívame prírodné alebo syntetické vitamíny je moč. Moč je totiž pri syntetických vitamínoch svetlo žltá a chemicky zapácha.
U citlivých osôb, nemožno neopomenúť možnú alergickú reakciu pri užívaní syntetických vitamínov.
Podvody pri označeniach vitamínov
Všetky nálepky o zloženiach produktu ako pri kryštalických tak pri syntetických vitamínoch neuvádzajú celé zloženie ale iba chemický názov vitamínu. Podľa naších zákonov výrobcovia nemusia uvádzať zdroj, z ktorého je daný prvok odvodený.
Na nálepku produktu je legálne uvádzať, že ide o prírodný produkt nakoľko FDA (Food & Drug Administration), od ktorej sa odvíjajú EFSA (European Food Safety Authority) a následne napr. u nás ŠVPS (Štátna veterinárna a potravinová správa), považuje za prírodný prvok aj chemické látky, pretože aj tie koniec koncov pochádzajú z prírody. Pri slove organický sa rozumie taktiež všetko, čo obsahuje molekulu uhlíka. Ďalším označením pri syntetických vitamínoch, s ktorým je možné sa stretnúť je slovíčko ,,čisté’’, pričom ide o čisté esencie z organických živín. Pokiaľ ide o skutočne prírodné vitamíny, výrobcovia hrdo uvádzajú na nálepkách potravinové zdroje z ktorých vitamíny pochádzajú alebo minimálne nemájú problém to zverejniť.
Účinky nie sú v miligramoch
V doplnkoch so zdrojom v potravinách zistíme, že miligramové úrovne živín, sú oveľa nižšie, pričom sú oveľa drahšie, nakoľko sa ťažko získavajú a sú ťažšie skladovateľné, narozdiel od vysokých miligramových hodnôt, nižšej cene a jednoduchej skladovateľnosti vitamínov vyrobených synteticky. Vyššie dávky vitamínov nedoženú staré defekty pokiaľ si nezakladáme na kvalite ale kvantite.
Vitamíny z prírodných potravinových zdrojov aj keď roztrieštené na molekulovej úrovni, pôsobia bunkám nášho tela oveľa menšiu záťaž, pričom bunka vystavená syntetickým vitamínom, musí následne z tela odbúrať nepotrebné a často veľmi škodlivé látky, ktoré syntetické vitamíny obsahujú a tým použiť oveľa väčšie množstvo energie ako vôbec prijala z vitamínu. Konečný efekt je opačný tomu, aký očakávame pri užívaní takýchto vitamínov. U celých potravín a ich koncentrátov obsahujúcich celý komplex živín si telo volí vstrebávanie podľa vlastnej potreby a zvyšok vylúči. Nazýva sa to selektívne absorbovanie. Pri roztrieštených, izolovaných a syntetických vitamínoch telo musí zložky najprv identifikovať, správne zaradiť a nepotrebné aktívne vylúčiť, čo môže mať za následok toxické predávkovanie ale biochemickú nerovnováhu.
Vedci vedia svoje
Štúdia, vypracovaná na Boston University School of Medicine a zverejnená 23. novembra 1993 v New England Journal of Medicine, pri ktorej bolo testovaných 22 748 tisíc žien počas štyroch rokov, preukázala, že syntetický vitamín A podávaný tehotným ženám v stredných a vysokých dávkach č.j. 10,000 – 20,000 jednotiek denne, zvýšilo riziko vrodených vád. Pri nižších dávkach došlo k zvýšeniu o 240% a u vyšších o 400%, čo malo za následok rozštepy pier, deformácie srdca a poškodenie nervového systému ako hydrocefalus (vodnateľnosť mozgu).
V New England Journal of Medicine bola 14. Apríla 1994 uverejnená desaťročná fínska štúdia, ktorá študovala na 29 133 tisíc mužských fajčiarov vo veku 50-69 rokov možnosť zníženia výskytu rakoviny pľúc a iných druhov rakovín za pomoci vitamínu E a beta-karoténu v syntetickej forme. Podávaná denná dávka beta-karoténu bola 20mg a v krvi sa zvýšila desaťnásobne. Pri 50mg alfa-tokoferolu sa zvýšil výskyt vitamínu E v krvi o trojnásobok. Výskumníci očakávali z týchto doplnkov ochranu zdravia, však opak bol pravdou. Nielenže nepomohli, ale zistili sa škodlivé účinky ako 18% zvýšenie výskytu rakoviny pľúc, infarktov, mŕtvic a až o 8% zvýšená úmrtnosť.
Na Darthmouth Medical School štyri roky skúmali správanie antioxidantov podávaných ako doplnok stravy vrámci zabránenia návratu ademónov (nádorových buniek) čriev pri ich predošlom, úspešnom odstránení. Skúmaných bolo 864 pacientov, ktorým bolo podávané 25mg beta-karoténu, 1000mg kyseliny askorbovej a 400mg alfa-tokoferolu (vitamín E) a to všetko v syntetickej podobe. Výskum bol uzavretý so záverom: ,,Existujúce dáta nepodporujú používanie anti-oxidačných vitamínových doplnkov za účelom prevencie rakoviny.“ Tento výskum bol v New England Journal of Medicine uverejnený 22. Júla 1994.
Na University of Minnesota v roku 2011 zistili pri testovaní 39 tisíc starších žien, že úmrtnosť u žien používajúcich multivitamínové prípravky obsahujúce horčík, zinok, meď a železo je oveľa vyššia ako u tých žien, ktoré tieto prípravky nepoužívali. V tom istom roku na Cleveland Clinic vedci zistili, že je o 17% vyššie riziko rakoviny prostaty u mužov užívajúcich vitamín E.
Vedci na Lekárskej fakulte Johns Hopkins School of Medicine v roku 2005 hodnotili 19 výskumov, ktorých sa zúčastnilo cez 136 tisíc testovaných ľudí a zistili vyššie riziko úmrtnosti pri užívaní vitamínu E. Dr. Benjamin Caballero, zastávajúc funkciu riaditeľa Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health povedal: „Potvrdilo sa to, čo hovoria iní. Dôkazy pozitívneho vplyvu používania akýchkoľvek syntetických vitamínov, hlavne vitamínu E, nie sú. Myšlienka o tom, že ľudia prijímajú vitamíny, ktoré im neškodia, nie je jednoznačná.“
Steven Nissen vedúci kardiologického oddelenia na Cleveland Clinic vyhlásil: „Koncepcia užívania multivitamínov, bola naviazaná Američanom starajúcich sa o svoje životy nutričným priemyslom, za účelom dosiahnutia zisku.“
Vitamínový priemysel USA len v roku 2010 mal zisk 28 miliárd dolárov.
Štúdie aj na zvieratách
V dnešnej dobe je množstvo možností ako sa dostať k rôznym štúdiám a to nielen tým na ľudoch. Vitamíny u prasiat preukázali sterilitu, u líšiek a zajacov bola pozorovaná znížená kvalita srsti, mierna apatia, výrazne pomalší rast a oveľa kratšia životnosť. Vo výskumoch sa uvádza testovanie na vitamíny skupiny B. Zvieratá, ktoré prijímali tieto vitamíny v prirodzenej forme, vykazovali zdravie a vitalitu a ich životnosť bola prirodzená.
Sme ľudia obdarený rozumom a máme možnosť si vybrať nielen ako chceme žiť, ale aj ako chceme zomrieť. Chceme žiť alebo len prežívať z dňa na deň ? Chceme zomrieť na starobu alebo na chorobu ? Voľba je vždy na nás. Môžeme bezhlavo a bez rozmýšľania hltať všetko, čo nám strčia pod nos alebo aktívne pátrať po informáciach, tvoriť si vlastný úsudok a vyberať si pre seba tú najvhodnejšiu cestu. Jedno staré príslovie vraví: ,,Komu sa nelení, tomu sa zelení’’.
Odporúčaná literatúra a použité zdroje
- Bakalárska práca Petry Pokornej z Masarykovej univerzity v Brne, Katedra Chémie
- DAVÍDEK, J.; JANÍČEK, G.; POKORNÝ, J. Chemie potravin. Vyd. 1. Praha: SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1983.
- MINDELL, E. Vitaminová bible pro 21. století. Vyd. 1. Praha: Knižní klub, 2000.
- FANTÓ, A. Vitamíny a prevence. Příručka k dosažení dlouhověkosti a svěžesti pomocí vitamínů a minerálních látek. Vyd. 1. České Budějovice: Dona, 1993.
- MANDŢUKOVÁ, J. Léčivá síla vitaminů, minerálů a dalších látek. 1. vyd. Benešov: Start, 2005.
- KARLSON, P. Základy biochemie. Vyd. 3. Praha: Academia, 1981.
- MACH, I. Doplňky stravy. Vyd. 1. Praha: Svoboda Servis, 2004.
- Duke, James, Handbook of Chemical Constituents of Grasses, Herbs, and Other Economic Plants. Boca Raton:CRC Press. 1992.
- Cheraskin, E. and W.M. Ringsdorf, Jr. New Hope for Incurable Diseases. Jericho: Exposition. 1971.
- Levin, Gilbert, Ph.D. Discussing Optical Isomers or Asymmetrical Molecules with Atomic Arrangements That Are Mirror Images of Each Other. Discover, 1981.