O paláci Versailles si môžeme myslieť mnohé. Pôsobí impozantne, je synonymom prepychu a okázalej krásy. Ak však narazíte na sprievodcu, ktorý bude viac úprimný, alebo si pozriete dokument, kde si historici nekladú servítku pred ústa, dozviete sa priam šokujúce detaily. Napriek architektúre a obkladom, napriek významu a honosnosti, sa predsa toto miesto spája s nepochopiteľným prístupom k vyprázdňovaniu a močeniu, aký je skrátka nepochopiteľný.
Versailles, ako reprezentatívna rezidencia francúzskych kráľov v 17. a 18. storočí, je známy svojou monumentálnou architektúrou, bohatou výzdobou a symbolom absolutistickej monarchie. Menej známa však býva hygienická stránka života na dvore — konkrétne spôsob, akým sa riešili toalety a vyprázdňovanie. Aké vlastne boli základné sanitárne podmienky na Versailles? Ako vyzerali zariadenia pre močenie či vyprázdňovanie? A aké problémy sa s tým spájali a kedy došlo k prvým zmenám v tejto oblasti?
Sanitárne podmienky vo Versailles
V čase, keď palác slúžil ako rezidencia kráľa Ľudovít XIV. (vláda 1643-1715) a jeho nasledovníkov, neexistovali vo väčšej časti budovy stabilné toalety s odtokom či splachovaním. Podľa viacerých zdrojov bolo bežné, že obyvateľstvo dvora (šľachta, služobníctvo) používalo nočné vedrá („chamber-pots“) alebo iné jednoduché nádoby vo svojich komnatách. Po vyprázdnení sa ich obsah často vylieval do dvorov či do jám („sickergruben“) v okolí paláca.
Historické zmienky poukazujú aj na to, že palác a jeho okolité priestory trpeli zápachom z dôvodu veľkého počtu ľudí žijúcich tesne vedľa seba a absencie rozsiahlejšieho kanalizačného systému. Jeden článok uvádza: „It smelled of urine and faecal matter due to poor hygiene“ práve v loveckom zámku predchádzajúcom veľkému Versailles-rozšíreniu. Existujú pritom zmienky o tom, že močenie hostí a obyvateľov paláca prebiehalo aj priamo vo vnútri v halách, na chodbách, ak bol celý palác tak veľký, že to bolo lepšie spraviť kamkoľvek.
Zariadenia na močenie a vyprázdňovanie
V paláci neboli pôvodne vybudované oddelené toalety ani kanalizácia v dnešnom slovazmysle. V miestnostiach určených kráľovi či kráľovnej sa začali objavovať v prvej polovici 18. storočia prvé „privilegované“ zariadenia. Pre väčšinu obyvateľov dvora teda platilo nasledujúce: nočné vedrá (nočníky) v izbách, ich vyprázdnenie alebo vynášanie bolo úlohou služobníctva, a odpad sa zbavoval relatívne primitívnym spôsobom. V niektorých prípadoch dochádzalo k tomu, že sa predmety či vedrá vyhadzovali z okien alebo balkónov nad vnútorné nádvorie — čo vytváralo nepríjemnú situáciu pre ostatných. Vyhadzovanie z okien je však vo Francúzsku od dávna tradíciou, od ktorej sa síce upustilo, no viaže sa s ňou nejedna legenda, tradovaná historka a podobne.
Problémy a dôsledky
Sanitárne a hygienické nedostatky mali viacero dôsledkov. Najviditeľnejším bol silný zápach a zvýšená pravdepodobnosť výskytu chorôb. Zdokumentované prípady šírenia chorôb vo Versailles síce nenájdeme, no všeobecná historická literatúra uvádza, že paláce s veľkým počtom obyvateľov, nedostatkom vetrania a absenciou modernej kanalizácie trpeli výskytom hlodavcov, hmyzu a šírením infekčných chorôb pomerne bežne.
Vonkajšia reprezentatívna časť paláca a jeho vyzdobené salóny kontrastovali s praktickou stránkou života na dvore – výzdoba a luxusné izby boli prioritou, sanitárna infraštruktúra bola opomínaná. To prinieslo aj kultúrny paradox: hoci sa v paláci konali veľké ceremónie, plesy a prijatia, obytné podmienky boli z hľadiska hygieny výrazne pod dnešným štandardom. A fakt, že vyprázdňovanie bežne prebiehalo aj pri stĺpoch v halách je o to viac kuriózny.
Vývoj a zmeny
Postupne v 18. storočí, najmä za vlády Ľudovíta XVI. a po jeho rozsiahlych stavebných úpravách, sa začali zavádzať modernejšie hygienické prvky. Napríklad pre kráľovskú rodinu boli inštalované lepšie vybavenia, prvé formy splachovacích záchodov sa objavovali vo Francúzsku. Avšak pre väčšinu obyvateľov paláca a ďalšie časti komplexu tieto zmeny prišli až neskôr. Je dôležité zdôrazniť, že moderný pojem „toaleta s odtokom a splachovaním“ sa v tomto prostredí objavil až pomerne neskoro – v paláci neboli v obrovskej miere zavedené sanitárne siete či odplavovanie odpadu vodou, ako ich poznáme dnes.
Voľne povedané, močenie v Paláci Versailles priamo na chodbách nemá oporu v oficiálnych dokumentoch, hoci sa ako kuriozita spomína pomerne často v rôznych magazínoch a kurióznych reportážach. Správnejšie je povedať, že sanitárna infraštruktúra bola veľmi limitovaná: nočné vedrá, improvizované vynášanie odpadu, občasné hadice alebo jamy, silný zápach a nedostatočné odvádzanie odpadu. Palác, hoci vynikal reprezentatívnou architektúrou a luxusom, bol z hľadiska hygieny vystavený problémom, ktoré by dnes považované za neprijateľné. Poznať tieto aspekty pomáha lepšie pochopiť život na dvore — nielen v salónoch, ale aj „za scénou“.
Zaujíma vás téma hygieny a konkrétneho Versailles podrobnejšie?
- https://thisisversaillesmadame.blogspot.com/2014/04/the-lack-of-toilets.html
- https://www.reddit.com/r/AskHistorians/comments/hnxnhb/did_they_poop_in_the_halls_at_versailles/
- https://www.nexushygiene.co.uk/the-history-of-bathrooms/
