Mať národné jedlo znamená mať určitý symbol, ktorým sa prezentuje. Škótsko má tú smolu, že huggis, ich národné a najznámejšie jedlo, nemá pre mnohých z nás príliš vábne ingrediencie. Je však dané históriou, nemenným základným receptom, ktorý využíva nie príliš bežné suroviny. Huggis je neoddeliteľnou súčasťou dvoch národných sviatkov. 25. Januára počas sviatku Burns Supper, sviatok narodenia básnika Roberta Burnsa a 30. Októbra, na sviatok Sv. Ondreja, patróna Škótska.
Ingrediencie pre haggis a jeho príprava
Príprava haggis je veľmi jednoduchá. Pripravíme si ovčie srdce, ľadviny, pečeň, pľúca, prípadne iné vnútornosti. Nakrájané na drobné kúsky, či dokonca aj mleté, sa dávajú spolu s cibuľou, ovčím lojom, korením, soľou a ovsenými vločkami do vyumývaného ovčieho žalúdka. Ten sa pred naplnením necháva odležať v slanej vode. Suroviny sa naplnia len do polovice. Je to preto, že obsah mierne zväčší objem. Celý žalúdok sa na otvorených miestach zašije nefarbenou potravinárskou niťou. Následne sa celý pokrm varí zhruba tri hodiny v horúcej vode.
Ovčie suroviny sú dané tradíciou, no dnes ich nahradzujú aj inými zvieratami. Mnohé reštaurácie vo veľkých mestách ich ponúkajú v naozaj obzvlášť zaujímavých variáciách, no vždy je základ rovnaký. Haggis sa dá kúpiť aj predpripravený, kedy je ho možné doma dovariť a už len podávať. Celé to možno naozaj znie nevábne, no koniec koncov, v mnohom sa podobá na naše hurky / jaternice / jelítka.
Z histórie a úvah o vzniku huggis
Zviazané sa v ňom varí, ale tiež prenáša. Tak existujú aj predpoklady, že žalúdok je pozostatok z veľmi dávnych dôb, kedy neexistovali nádoby na prenášanie jedál a aj nápoje sa prenášali v kožiach. Aj inde vo svete totiž prenášali jedlo v kožušinách či v žalúdkoch. V Škótsku tento zvyk nezmizol a zachoval sa dodnes. Varenie v žalúdku má pritom aj funkciu spevnenia celého obsahu. Už samotné zloženie surovín ale napovedá o vynaliezavosti ľudí, ktorí boli odkázaní často len na to, čo si vypestujú v ťažkých podmienkach v horských oblastiach, alebo čo chovajú. Najčastejšie sa chovali ovce, takže celkom prirodzene dospeli k využívaniu všetkých surovín zo zvieraťa. Aj vlna nachádzala bohaté využitie pri výrobe textilu osobného, aj bytového. Aj kilt samotný je z ovčej vlny.
