Antarktída je fascinujúci kontinent. Pod hrubou vrstvou ľadu sa ukrýva zamrznutá krajina, rastlinstvo, baktérie a celé lesy, kopce a údolia. Na Antarktíde sa však žije v špeciálnom režime. Láka hlavne bádateľov a prírodovedcov, hoci občas sa nájdu aj dobrodruhovia, ktorí chcú prekonať samých seba. Objaviť pritom čistú bielu krajinu, v ktorej už mnohí našli svoju smrť. Reálne ju zatiaľ nikto výrazne nevykorisťuje, napriek bohatým ložiskám ropy v nej.
To, čo ste možno nevedeli na Antarktíde je, že kým vstup na ňu je prísne kontrolovaný a bežne k nej lode nevyrážajú, ešte prísnejší vstup majú na Antarktídu všetky iné živé tvory, než sú ľudia.
Na Antarktíde je zákaz dovozu zvierat, čiže aj psov
Kým v minulosti sa na Antarktídu privážali psie záprahy, aby tak sprístupnili šíru snehovú krajinu klasickou cestou známou z Kanady a Sibíri, v súčasnosti s niečím takým už nemožno počítať. Môžu za to prísne pravidlá prijaté medzinárodným spoločenstvom krajín spravujúcich Antarktídu od roku 1994. To zaviedlo zákaz akýchkoľvek zvierat preto, aby dovezené zvieratá nenakazili chorobami miestne populácie vtákov a cicavcov, napríklad tuleňov. Jediný pes by totiž dokázal slabšími nákazami infikovať miestne prostredie a vyhubiť aj celé kolónie tučniakov. Stačilo by pritom veľmi málo a niečo podobné sa už mohlo udiať. Okrem toho, pes ako lovec by tu našiel dostatok potravy aj keby bol túlavý. Tučniaky však z pevniny iného nepriateľa, mimo človeka, už nepoznajú.
Z dôvodu uvedomenia si nedotknutej prírody a nutnosti chrániť miestnu biosféru tak dospeli všetky štáty k jasnému výsledku a zopár posledných psov tak odplávalo na lodiach oceánografov, vedcov a zásobovačov späť do bežných a prirodzenejších kútov sveta.