Binturong (Arctictis binturong), známy aj ako „medvedia mačka“, je jedinečný cicavec pochádzajúci z tropických dažďových pralesov juhovýchodnej Ázie. Napriek svojmu názvu nie je ani medveďom, ani mačkou, ale patrí do čeľade cibetkovitých (Viverridae). Binturong má robustné telo pokryté hustou, tmavou srsťou a dlhý, silný chvost, ktorý je prehensilný, čo znamená, že ho môže používať na uchopenie a balansovanie pri pohybe v korunách stromov. Dĺžka tela dosahuje 60 až 90 cm, chvost meria 50 až 84 cm a hmotnosť sa pohybuje medzi 13 až 22 kg. Zaujímavosťou je, že jeho pachové žľazy produkujú vôňu pripomínajúcu maslový popcorn, ktorú používa na označovanie teritória a komunikáciu s inými jedincami.
Habitat a rozšírenie
Tento druh obýva husté tropické a subtropické lesy v oblastiach od severovýchodnej Indie, cez Čínu, až po Filipíny a Indonéziu. Preferuje život v korunách stromov, kde trávi väčšinu času, hoci nie je výnimočné, že zostupuje na zem pri hľadaní potravy alebo pri presune medzi stromami. Binturong je prevažne nočný a samotársky tvor, hoci občas možno pozorovať malé rodinné skupiny. Jeho pohyb v stromoch je pomalý a opatrný, pričom využíva svoj chvost ako piaty končatinu. Zaujímavosťou je schopnosť otáčať členky zadných končatín o 180 stupňov, čo mu umožňuje bezpečný zostup po kmeni stromu hlavou nadol. Už len predstaviť si to je zaujímavé.
Potrava a ekologická úloha
Hoci je klasifikovaný ako mäsožravec, binturong je všežravec s preferenciou na ovocie, najmä figy. Jeho strava zahŕňa aj malé cicavce, vtáky, ryby, hmyz, vajcia a rastlinné časti. Dôležitú ekologickú úlohu zohráva pri šírení semien, najmä figovníkov, čím prispieva k obnoveniu lesného ekosystému. Je totiž hlavným roznášačom semien figovníkov, čiže prispieva k tomu, že sa na veľké vzdialenosti rozširujú v jeho domovine figovníky. Samozrejme, roznáša aj iné semená a prispieva k rastlinnej pestrosti v prírode. Tie pritom oceňujú aj iné zvieracie druhy, vrátane ľudí.
Reprodukcia a životný cyklus
Samice dosahujú pohlavnú dospelosť približne vo veku 2,5 roka. Po období gravidity trvajúcom 84 až 92 dní rodia 1 až 2 mláďatá, pričom výnimočne môže byť vrh početnejší. Mláďatá sú pri narodení slepé a bezmocné, no rýchlo rastú a v priebehu niekoľkých týždňov začínajú objavovať svoje okolie. Priemerná dĺžka života v prírode je približne 18 rokov, v zajatí sa môže dožiť až 25 rokov.
Ohrozenie a ochrana
Binturong je podľa Červeného zoznamu IUCN zaradený medzi zraniteľné druhy. Hlavnými hrozbami sú strata prirodzeného prostredia v dôsledku odlesňovania, lov pre mäso, kožušinu a tradičnú medicínu, ako aj nelegálny obchod s domácimi miláčikmi. V niektorých regiónoch, ako je Čína a Vietnam, je považovaný za delikatesu, pričom ide o milé a krotké zviera, ak sa mu venuje ošetrovateľ od malička. Pritom nepatrí medzi vzhľadovo rozkošné a milé, či pre vzhľad populárne zvieratká. Ochranné programy a chov v zajatí v zoologických záhradách prispievajú k jeho zachovaniu.
Výskyt v zoologických záhradách
Binturongy sú chované v mnohých zoologických záhradách po celom svete. Zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane druhu prostredníctvom chovných programov a vzdelávania verejnosti. Nájdete ich napríklad v:
- San Diego Zoo (USA)
- Zoo Bronx (USA)
- Bronx Zoo (USA)
- Potter Park Zoo (USA)
- Virginia Zoo (USA)
- Zoologická záhrada Ostrava (Česká republika)
- Zoologická záhrada Olomouc (Česká republika)
- Tierpark Berlin (Nemecko)
- Edinburgh Zoo (Spojené kráľovstvo)
Tieto inštitúcie
, známy aj ako „medvedia mačka“, je jedinečný cicavec pochádzajúci z tropických dažďových pralesov...){kind=link}
Zaujímavosti
- Binturong je jedným z mála cicavcov so silným chápavým chvostom, ktorý mu slúži ako piata končatina pri lezení.
- Jeho pachové žľazy produkujú vôňu pripomínajúcu údajne maslový popcorn, čo je unikátne medzi cicavcami.
- Názov „binturong“ pochádza z jazyka, ktorý je dnes už zaniknutý, a jeho presný význam nie je známy.
- Binturongy šliapu na chodidlá podobne ako medvede a ľudia, čo im dodáva charakteristický kolísavý pohyb.
Zdroje:
- Smithsonian’s National Zoo
- San Diego Zoo
- Potter Park Zoo
- Virginia Zoo
- Animal Diversity Web
- Mongabay
- Animalia.bio