Ako chodiť po ľade? Skúste to ako tučniaky a nespadnete

Viete chodiť po ľade? Rozsiahle poľadovice v Nemecku prinútili odborníkov a lekárov siahnuť po Matke Prírode. Odporúčajú chodiť, ako chodia tučniaci. Základom chôdze, ktorá umožňuje týmto nelietavým vtákom so zakrpatenými krídlami udržiavať rovnováhu a hlavne bezpečne prejsť cez šmykľavý povrch, je opatrnosť a prenášanie váhy. A mnohí tak chodíme aj bez toho, aby nám to radili nemeckí vedci. Predstava, že to mohli poradiť aj americkí vedci by však vyhnala zlostné komentáre na internet. Ešte že sa o prírastok vo výskumných magazínoch tentoraz postarali aj tí európski odborníci.

Kým mnohí z nás sa radšej zakloníme dozadu a dáme ruky za seba pre prípad pádu na chrbát, je to v skutočnosti to najhoršie čo môžeme spraviť.

Čo robiť, ak chceme prejsť po ľade najbezpečnejšie?

predkloniť mierne dopredu, aby bola najväčšia váha tela na nohe vpredu.
keď je to možné, majte ruky voľné. Viber či Messenger počká. Automaticky ich použijete v prípade potreby udržania, alebo „úpravy“ rovnováhy

Kedy najčastejšie padáme na klzkom ľade?

keď istá chôdza prechádza tam, kde to prekvapivo šmýka
keď čumíme do mobilu
keď čumíme do očí toho druhého
keď sa stratí ostražitosť/opatrnosť
keď to najmenej potrebujeme a keď sme najmenej pripravení
keď vstupujeme na ľad, ale ruky dávame za seba so záklonom dozadu (chrbát je pritom najmenej chrániteľný)

Čo nezaškodí vedieť o ľade?

Ľad má nižšiu hustotu ako voda – preto pláva na hladine. Pri zamŕzaní vody sa molekuly usporadúvajú do kryštalickej štruktúry, ktorá zaberá viac priestoru ako tekutá voda, čím sa znižuje hustota.
Existuje viac ako 20 rôznych foriem ľadu – najbežnejší je ľad I_h (ľad hexagonálny), ale pod extrémnym tlakom alebo teplotami môže voda vytvárať aj iné kryštalické formy, napríklad kubický ľad alebo amorfný ľad, ktorý nemá pravidelnú štruktúru.
Ľad je klzký, ale nie preto, že je hladký – sklz vzniká, pretože tlak alebo trenie spôsobujú, že sa na povrchu ľadu tvorí tenká vrstva vody, ktorá funguje ako mazivo.
Ľad môže byť horúci – pri extrémnom tlaku sa môže vytvoriť takzvaný „horúci ľad“ (napr. ľad VII), ktorý existuje v hlbinách planét a má vysokú teplotu, no zostáva v pevnom stave vďaka obrovskému tlaku.
Superchladená voda sa môže premeniť na ľad okamžite – voda môže zostať v tekutom stave aj pod bodom mrazu, ak je extrémne čistá a nemá kryštalizačné jadro. Ak sa naruší (napríklad otrasom), okamžite zamrzne.
Ľad je priehľadný, ale vyzerá bielo – čistý ľad je v tenkých vrstvách takmer priesvitný, ale v hrubších vrstvách rozptyľuje svetlo, čím sa javí ako biely alebo modrastý.
Suchý ľad nie je voda – ide o pevný oxid uhličitý (CO₂), ktorý sa pri izbovej teplote priamo mení na plyn bez prechodu do kvapalného skupenstva (sublimácia).