Knihy boli odjakživa šíriteľmi gastronómie, zachovávateľmi receptúr, alebo zvyklostí. Najstaršou kuchárskou knihou, aj keď šlo len o súbory receptov, môžeme nazvať dielo Derecoquinaria (Umenie varenia) z 1. storočia nášho letopočtu, ktoré je prisudzované Marcovi Gaviovi Apiciovi. O tri storočia neskôr jeho zápisky skompletizovali a nálezy tohto kompletu sú dnes jedinou zmienkou o jeho zbierke.Významné kuchárske knihy sa nám zachovali aj z arabskej kultúry. Al-Warraq zozbieral recepty v období od 9. až 10. storočia a v 13. storočí ich zbieral Al-Baghdadi. V posledných dvoch storočiach to boli najmä Francúzi, ktorí svetu dali významné kuchárske knihy, knihy o technológiách a nápojoch. V 20. storočí malo najväčšiu produkciu kuchárskych kníh USA.
Najvýraznejšie slovenské vydavateľstvá s portfóliom kuchárskych kníh, kulinárskych publikácií, kníh zameraných na zdravú výživu a nápoje sú IKAR, a.s., vydavateľstva NOXI, Príroda, ale tiež AKV – Ambulancia klinickej výživy doktora Bukovského a niekoľko ďalších.
Za originálny knižný počin možno považovať knihu Myslím, teda pijem od autorskej dvojice Ben McFarland a Tom Sandham. S podtitulom „inteligentne o alkohole“ ide o výborného sprievodcu alkoholickými nápojmi, miešanými drinkami, ale najmä históriou každej významnej značky, ktorá je vo svete známa. Kniha popisuje kvality a prednosti jednotlivých značiek veľmi pútavou formou a je tak neoceniteľným pomocníkom nie iba barmanov a someliérov.
Chvályhodné je úsilie Silvie Spilkovej, ktorá vytvorila výnimočnú sériu kníh o gastronómii Slovenska a jednotlivých regiónoch. Dokázala pred zabudnutím zachrániť veľké množstvo pôvodných receptov starých mám, postupov a doslova pokladov. V knižnej sérii Poklady slovenskej kuchyne prechádza Slovensko a vystihuje osobitosti regiónov, vyzdvihuje lokálne suroviny a prevládajúce hospodárenie, ktoré formovalo regionálne stravovanie.
(Text bol súčasťou vlastnej písomnej práce bez zdrojov, vychádzajúci z osobného prehľadu. Ďalšia reprodukcia je vyhradená)
0 komentárov