Priemysel v Nemecku čelí stagnácii a mesačne zanikajú tisíce pracovných miest, zatiaľ čo zisky automobiliek klesajú o desiatky percent. Súčasne sa časť výroby presúva z tradičných sektorov do obranného priemyslu. Kombinácia vysokých cien energií, regulácií a slabnúcej konkurencieschopnosti ďalej zrýchľuje odchod priemyslu v rámci celej Európy.
Nemecký priemysel zažíva najdlhšiu stagnáciu od druhej svetovej vojny. Každý mesiac prichádza o približne 15-tisíc pracovných miest, a to aj v kľúčovom automobilovom sektore. „Od roku 2022 priemyselná výroba v Nemecku každoročne klesá. Pre rok 2026 už neočakávame oživenie, ale stagnáciu,“ uviedol prezident Federácie nemeckého priemyslu (BDI) Peter Leibinger.
Na tento trend nadväzujú aj makroekonomické ukazovatele. Výrobný sektor by sa podľa BDI mohol zmenšiť už piaty rok po sebe, ak budú pretrvávať narušenia v doprave. Priemyselná produkcia zostáva výrazne pod predchádzajúcimi úrovňami a využitie kapacít je len mierne nad 78 %.
Slabnúca produkcia sa už naplno premieta aj do hospodárskych výsledkov veľkých hráčov. Mercedes-Benz vlani zaznamenal pokles o 49 percent, Volkswagen o 44 percent, pričom do roku 2030 plánuje zrušiť až 50 000 pracovných miest. Ešte výraznejší prepad hlási Porsche, ktorého prevádzkový zisk sa zrútil o 98 percent.
Z výroby aút na vojenskú techniku
V reakcii na tlak trhu sa niektoré priemyselné firmy začínajú obzerať po úplne nových segmentoch. Skupina Volkswagen v rámci úsporných opatrení má ukončiť výrobu aút v závode v meste Osnabrück a koncern hľadá pre tento závod alternatívne využitie. „Sme v kontakte s rôznymi obrannými spoločnosťami. Aktivity spoločnosti Volkswagen v obrannom sektore by sa skôr zameriavali na vojenský transport, pretože to je naša hlavná kompetencia,“ povedal generálny riaditeľ skupiny Volkswagen Oliver Blume.
Aktuálne prebieha rokovanie aj s izraelskými partnermi o výrobe komponentov pre systém protivzdušnej obrany Železná kupola. Dodávateľ Schaeffler už rozbieha produkciu motorov pre drony či technológií pre obrnené vozidlá a vojenské lietadlá.
Za týmto strategickým obratom stojí rast obranných výdavkov. Tie v Európe podľa The Wall Street Journal (WSJ) dosahujú až jeden bilión eur, pričom takmer 90 percent investícií smeruje do nemeckých firiem. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum sa Nemecko v rokoch 2021 až 2025 stalo štvrtým najväčším exportérom zbraní na svete s podielom 5,7 %.
Prehnaný sociálny štát brzdí ekonomiku
Podľa BDI však slabosť nemeckého priemyslu nie je len cyklická, ale predovšetkým štrukturálna. Ide o kombináciu vysokých nákladov na pracovnú silu, daní a byrokracie, ktoré dlhodobo znižujú konkurencieschopnosť. „S tým sociálnym štátom sa to už preháňa. Máme nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, pretože aj absolventi vysokých škôl si myslia, že stačí pracovať dva dni v týždni,“ dopĺňa Ewald Raben, generálny riaditeľ Raben Group.
Napätie zvyšuje aj plánované zvyšovanie minimálnej mzdy na 14,60 eura za hodinu v roku 2027. „Už neexistuje žiadna motivácia chodiť do práce, ak je základný príjem (nemecky „Bürgergeld“) len o niečo nižší ako mzda,“ pokračuje Ewald Raben.
Európu postupne opúšťa priemysel
Tieto problémy sa netýkajú len Nemecka. Ceny energií v Európe sú dva až trikrát vyššie než v USA alebo Číne, čo stavia 27-člennú EÚ do výraznej konkurenčnej nevýhody voči globálnym konkurentom. Podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora Európska komisia síce uznáva problém vysokých cien energií, no nenavrhuje zásadnú reformu trhu s elektrinou. Namiesto toho podľa nich pribúdajú ďalšie regulácie, ktoré situáciu ešte zhoršujú.
„Kým USA a Čína riešia, ako vyrábať viac, lacnejšie a rýchlejšie, Európa rieši, ako viac regulovať. Tento rozdiel sa dnes už veľmi jasne premieta do čísel aj do reality fabrík,“ upozorňuje Tibor Gregor.
Rebríček konkurencieschopnosti Medzinárodného inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) pre rok 2025 ukazuje, že Európska únia dosahuje priemerné skóre 69,1 bodu, zatiaľ čo USA 84,3 bodu a Čína 82,1 bodu.
„Myslím si, že je veľmi nebezpečné, aby priemysel mizol z Európy. Tu strácame pridanú hodnotu. Neočakávam ani tento rok žiadny rast v logistike. V skutočnosti to momentálne vidíme v automobilovom priemysle, kde nás Číňania predbiehajú,” hovorí Ewald Raben, podľa ktorého dodatočná výroba zbraní môže vyplniť medzeru. „Či som však spokojný s tým, že nás musí zachraňovať zbrojársky priemysel, je iná otázka…,” dodáva.
Regulácie a tlak na podniky
Tieto rozdiely sa odrážajú aj v konkrétnych reguláciách. Do roku 2030 majú nové firemné autá vo veľkých firmách tvoriť aspoň 69 % vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, z toho 45 % bezemisných. „Firmám sa administratívne prikazuje kupovať technológie, ktoré sú drahšie, často nevhodné pre reálnu prevádzku a ktoré ich dostávajú do nevýhodnej pozície voči globálnej konkurencii,“ pokračuje Gregor.
Podľa kritikov pritom chýbajú aj praktické riešenia infraštruktúry. Okrem tlaku na elektrifikáciu by podľa nich pomohla jednoduchšia byrokracia, napríklad pri nadrozmernej preprave. „Vo všeobecnosti však platí, že povolenie na nadrozmernú prepravu na Slovensku dostane málokto, a to hlavne z dôvodu byrokracie,“ dodáva Skala.
„Prostredníctvom dlhých nákladných vozidiel, tzv. cestných vlakov s dĺžkou 25 metrov namiesto 18 metrov, dokážeme prepraviť o 50 percent viac tovaru,“ vysvetľuje na záver Ewald Raben, podľa ktorého by tak dopravcovia dokázali prepravovať tovar úspornejšie a ekologickejšie.
