Pri spoznávaní Talianska sa najčastejšie hovorí o slávnych miestach, o meste založenom Romulom a Rémom, či o meste s vodnými kanálmi. V zimnom období sa viac a viac máme možnosť stretávať s popularitou lyžiarskych letovísk. Pokiaľ by nás neobmedzovali aktuálne obmedzenia a riziko nákazy, možno by sme si tiež radi vyrazili do známych lokalít. Jednou z takých je Livigno, ku ktorému sa viaže niekoľko zaujímavostí a kuriozít. Najmä takých, ktoré možno ani nepatria medzi úplne bežne známe.
Najsevernejšie mestečko Lombardie – kráľovstvo snehu
Livigno je jedným z najznámejších alpských lyžiarských stredísk. Nájdete tu veľa vynikajúcich turistických zariadení a vynikajúce snehové podmienky. Nadmorská výška takmer vždy zaručuje sneh počas celej sezóny bez potreby umelého zasnežovania. Lyžiarskych zjazdoviek je navyše nespočetné množstvo a sú veľmi blízko mesta. Takmer k hotelu sa dostanete s nasadenými lyžami!
Lyžiarsky areál Carosello 3000 (číslo je dané maximálnou výškou, ktorú dosahuje) je otvorený po celý rok. Dá sa na neho dostať lanovkou, z ktorej potom máte úžasný výhľad na údolie Livigna.
Zaujímavosti a kuriozity:
- Geograficky je Livigno vo Švajčiarku… politicky v Taliansku,
- 6775 obyvateľov v nadmorskej výške 1816 metrov.
- Prezývané aj malý Tibet.
- Toto malé mestečko sa nedávno tešilo jednej z najvyšších mier pôrodnosti v Taliansku. V priemere 19,4 pôrodov na 1000 obyvateľov.
- Najvyššie položená štvrť Livigna je Trepalle – doslova Tri gule, vo výške 2069 m. n. m. s rekordnou najnižšou nameranou teplotou -41 °C zaznamenanou v roku 1956.
- Trepalle je okrem iného aj najvyššie položenou obcou v Taliansku.
Okrem turizmu je Livigno známe aj pre svoje dutyfree výhody. Od roku 1910 je špeciálnou zónou, kde sa neplatí DPH. To znamená, že tu napríklad výhodne kúpite alkohol, tabakové výrobky, elektroniku, parfémy, značkové oblečenie, ale aj benzín stojí o polovicu menej ako v Taliansku.
Dôvody bezcolnej zóny treba hľadať vo výsadách pridelených ešte cisárom Napoleónom. Pridelil ich Livignu v roku 1805 kvôli sťaženej dostupnosti strediska. Až do 50-ych rokov 20. storočia sem v zime neviedla totiž žiadna cesta.
Livigno prístupné v miunlosti a dnes – ako sa doň dostať?
Cez zimu sa do strediska dá dostať len dvomi spôsobmi:
- cez tunel Munt la Schera alebo
- cez St. Moritz, čo je o cca 100 kilometrov navyše
Tunel Munt La Schera postavila švajčiarska spoločnosť Engadiner Kraftwerke. Umožňuje prístup do Livigna po celý rok, aj keď sú ostatné priechody zatvorené. Je ale spoplatnený. Stojí 35 eur tam aj späť.
Sledovať treba aj sobotné časy prejazdov tunelom: 6-10 hod. len smer na Švajčiarsko, 10-18 hod. smer len na Taliansko, ostatné časy je tunel obojsmerný a riadený svetlami. Dĺžka tunela je 3,5 km, maximálna výška 3,60 m a maximálna šírka 2,55 m
Pri výstavbe priehrady Lago di Livigno v roku 1964 potrebovali stavebníci previesť tony materiálu na stavenisko. Preto si prerazili skoro 4 km dlhý tunel. Po skončení stavby a sprevádzkovaní priehrady bol v roku 1968 tunel uvoľnený aj pre verejnosť. Bez neho by bolo Livigno len zabudnutá pastierska dolina v horách. V lete sa dá dostať do Livigna jednoduchšie cez horský priesmyk Passo Stelvio. Ide o druhý najvyšší priesmyk v Alpách. V zime je však zatvorený.
Pripravila Janka Cy.
