Kníh s tematikou prežitia na opustených miestach je pomerne veľa. Túto tému si vybrala aj britská autorka Sarah Goodwin na námet svojho prvého románu, ktorý by sa dal priradiť aj k trileru. Román nesie názov Napospas. Zachytáva priebeh reality show – sociálneho experimentu alebo skúšky o prežitie. Štáb vyberie 8 ľudí, štyri ženy a štyroch mužov, ktorí sa na dobu necelého roka majú pokúsiť sa prežiť na opustenom ostrove pri pobreží Škótska a vytvoriť tam komunitu, a to pod všadeprítomným dohľadom kamier. Túto komunitu majú vytvoriť v drsných podmienkach, s minimom potrebného vybavenia.
Po niekoľkých mesiacoch však z komunity vyvrhnú jednu členku, Maddy, protagonistku knihy. To však nie je všetko, partia ľudí na pokraji fyzických aj psychických síl ostane ešte viac zlomená, keď zistí, že v stanovenom termíne, keď sa experiment mal skončiť, po nich nepríde loď a oni nemajú žiaden kontakt s okolitým svetom a nevedia, čo sa stalo. Navyše, jediní dvaja členovia štábu, kameramani, od ktorých boli síce po celý čas izolovaní, sú z nevysvetliteľných príčin mŕtvi. Ako sa im podarí z ostrova dostať na pevninu a koľkí z nich sa tam nevrátia?
Sociálny experiment
Sociálny experiment je iste téma, ktorá pritiahne pozornosť akýchkoľvek čitateľov s rôznym čitateľským vkusom. A pravdepodobne aj na to autorka vsadila. Experiment sa má týkať toho, že skupina ôsmich ľudí, ktorí sa doteraz nestretli, má prežiť s minimom vybavenia na opustenom ostrove pri Škótsku, kde si musia vybudovať všetko od základov a každý deň musia tvrdo bojovať o základné ľudské potreby, aby prežili.
„Svet, aký sme poznali, prestal existovať. Zničila ho pohroma, pevnina už nie je bezpečná ako kedysi. Tvoríte polovicu skupinky ôsmich ľudí, ktorí prežili a hľadajú útočisko, miesto, ktoré nepostihla katastrofa. Od vás závisí, či sa zachová život, pokúste sa vytvoriť ideálnu spoločnosť, utópiu. Máte na to rok, vyrobte infraštruktúru, zriaďte si samosprávu, z trosiek, naplavenín a prírodných zdrojov vybudujte budúcnosť. Ak zlyháte, ľudstvo vymrie.“
Samozrejme, ako to už vo vypätých životných situáciách býva, v tejto skúške sa odkrývajú rôzne temné zákutia ľudských charakterov, ktoré sú pod vplyvom náročných dní schopné urobiť čokoľvek. A tieto okolnosti iste zamotajú celý dej.
„V policajnej cele som takmer celý čas premýšľala o tom, čo sa udialo. Čo keby som sa bola správala inak? Keby sa pobyt skončil vtedy, keď sa mal skončiť. Keby sme sa vrátili domov každý k svojim životom ako normálni ľudia, a nie ako tí, čo sa z nás stali.“
Maddy
Protagonistka knihy, Maddy, je mladá žena, ktorú v jednotlivých kapitolách postupne spoznávame cez dianie na ostrove, ale aj cez retrospektívne odbočenia smerujúce k jej nedávnemu životu – predtým, ako odišla na ostrov, ale aj v detstve a mladosti. Charakter, ktorý autorka vykreslila je uveriteľný, veľmi prepracovaný, zaujme asi každého čitateľa a asi u väčšiny si získa aj sympatie. Po zvláštnom detstve, kedy síce je milovaná, no je až príliš izolovaná od sveta, sa z nej stáva mladá žena, na ktorej sú stopy výchovy jej mamy neodštiepiteľné. Mama ju vždy vychovávala tak, aby ju mala doma, musela si obliekať len to, čo chcela ona, mať hračky, ktoré sa páčili len mame, nesmela sa kamarátiť s inými deťmi, nemohla chodiť do školy.
Napokon však odíde na vysokú školu, vystrieda zamestnania a hoci sa nevie do spoločnosti a fungovania s ľuďmi začleniť, snaží sa ostošesť viesť normálny život, a hoci jej rodičia veľmi chýbajú, chce si vybudovať svoju samostatnosť. Retrospektívne odbočenia do jej detstva a mladosti nám pomáhajú pochopiť jej povahu. Keď jej zomrú rodičia, prehodnotí svoj život a uvedomí si, že vlastne na svete už nemá nikoho, o koho by sa mohla oprieť. Uvedomuje si, že má analytickú povahu, že je dobrý pozorovateľ a že svoje konanie si vždy dopredu premyslí a často sa správa tak, ako sa asi očakáva a hovorí to, čo by asi iní chceli počuť. Tiež vie, že najlepšie jej je, keď zatvorí dvere svojho malého bytu a je mimo ľudí. Jej snaha odstrihnúť sa od jej doterajšieho života a nájsť akýsi životný reštart je hlavným dôvodom, prečo sa prihlási do reality show.
„Najhoršie v mojom bývalom živote boli moje vlastné zlyhania. Ani tu som sa im nevyhla. Depresie, výbuchy hnevu… Chvíľami som sa nespoznávala, ale prvý raz po odchode z domu som bola sama sebou, cítila som sa úplná aj bez rodičov. Aj keď to nebolo ľahké a hlodali vo mne pochybnosti, na ostrove som našla smer. Len či ho budem mať aj potom, keď sa ocitnem v normálnom svete? Ktovie.“
Po celý čas je dobrým sledovateľom, no od začiatku vytŕča, niektorí si ju znenávidia, nezačlení sa, považujú ju za čudáčku a samotárku. Nájdu si ju ako čiernu ovcu a po ôsmich mesiacoch ju z komunity vyčlenia napospas osudu. Vtedy sa s Maddy zoznámime a zblížime ešte viac, poznáme hlboký ponor do jej myšlienok a každú minútu na ostrove prežívame naplno s ňou. Hoci od začiatku knihy nám je jasné, že je inteligentná, sčítaná, tu sa naplno odhalí jej predvídavosť, sebestačnosť, schopnosť vynájsť sa aj v maximálne kritických situáciách. Na mnohých miestach čitateľ balansuje medzi myšlienkami, či si za to, ako sa k nej správajú ostatní môže sama alebo má naozaj takú smolu, no pravdepodobne, väčšina sa prikloní k druhej alternatíve.
„Neviem presne určiť, kedy došlo k zásadovému zlomu a k otvorenej vojne.
Viem však, kedy sa všetko skončilo – raz v noci, keď si prišli po mňa.
Doteraz sa mi o tom sníva, mátajú ma nočné mory. Je hustá čierna tma, žiadna elektrina, pouličné lampy, nesvieti sa v oknách. Zrazu ma však oslepí oheň, ich oheň.
Dážď a topiaci sa sneh rozmočili pôdu, kusy machu sa odlupujú ako spálená koža. Šmýkam sa, padám, srdce mi bije až v hrdle. Je to sen, v ktorom bežíte a bežíte, no nikam sa nemôžete dostať.“
Maddy vyvolá pri čítaní pocit absolútnej bezmocnosti, odvrhnutia, nespravodlivosti. V knihe predstavuje naozaj silnú osobnosť, ktorá sa vie postaviť každej ťažkosti a výzve a zdolať ju. Je symbolom človeka, ktorý sa nevzdáva a vždy vie odraziť z dna:
„Nevládzem,“ vzlykla som do hliny.
Celá jaskyňa – tiene, žlté plamene, poprepletané korene – to všetko si vzlyklo so mnou. Zrazu však do môjho útočiska prenikol nočný vánok, studenými prstami sa dotkol mojich mokrých líc. „Musíš,“šepkal mi, „musíš.“
Dobrodružstvo
Téma románu, ktorou je prežitie na opustenom ostrove vo vyhrotených podmienkach je sama o sebe budiaca dobrodružstvo. Kto však čaká dobrodružstvo na každej strane, asi si však na svoje nepríde. Dej knihy veľmi dlho pôsobí skôr opisne, predstavovaním činností, ktoré ostrovania musia urobiť, aby si vytvorili obydlie a zabezpečili potravu, značne tu chýba napätie, ktoré by asi väčšina čitateľov očakávala. Kto sa však „prelúska“ týmito kapitolami a knihu nezavrie, na dobrodružstvo si ešte príde, aj keď je pravda, že viac vygradovaný dej by nebol v tejto knihe naškodu. Napätie a dobrodružstvo sa objaví najmä po odchode Maddy z komunity, keď musí zanechať všetko, čo vybudovali spolu a začať na ostrove fungovať od základov už len ako samostatná jednotka. To však nie je všetko, často musí čeliť aj rôznym typom útokov zo strany ostatných, ktoré nikdy nie sú príjemné. Aj keď isté spoločné chvíle nastanú, neskončia sa v mieri.
Tri pohľady
Príbeh je napísaný zaujímavým, aj keď popri iných knihách už nie úplne originálnym spôsobom, a to z troch pohľadov z troch rôznych časových línií. Keďže každá prezrádza čosi, čo ešte z predošlej nevieme, automaticky to v nás vzbudzuje veľkú zvedavosť, ale aj premýšľanie o spájaní si ponúkaných informácií. Kapitoly tvorí dianie v prítomnosti (tie sú najdlhšie). Potom sú tu kapitoly prezentujúce vstupné interview pred začiatkom experimentu, na základe ktorého Maddy vyberú medzi účinkujúcich. Tretiu časovú líniu tvoria kapitoly, ktoré zobrazujú čas po opustení ostrova v talkshow s moderátorkou, ktorá sa pýta na jednotlivé udalosti na ostrove.
Informácie o knihe Napospas
- Počet strán: 328
- Väzba: tvrdá
- Jazyk: slovenský
- ISBN: 978-80-220-2400-6
- Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
- Rok vydania: 2022
- Kúpite na BUX.sk
