Výskum Bailorovej univerzity priniesol zaujímavé zistenia. Podľa nich je zrejmé, že zamestnávateľ, respektíve nadriadený zamestnancom, ak sa zaujímajú o osobný neprofesijný život svojich zamestnancov a dokážu s nimi viesť rozhovory aj na iné, ako len pracovné témy, majú schopnosť zamestnanca lepšie motivovať k vyšším výkonom, ako zamestnávateľ a manažér, ktorý sa o súkromie nezaujíma. Taký, ktorý sa striktne drží pracovnej náplne, využíva len pracovnú terminológiu a nesiaha do iných tém, ako tých pracovných, má menšiu schopnosť vyvolať medzi zamestnancami záujem fungovať ako článok spoločnosti a nasadiť vyšší výkon. Hoci výskum sa sústredil najmä na určitú dávku empatie, my v tom vidíme aj niečo iné.
Nadriadený so záujmom o zamestnanca
Sami vidíme na viacerých pracoviskách na Slovensku fungovanie vnútropodnikového prostredia. Manažér, ktorý zastrešuje svoj úsek a je teda aj v niektorých prípadoch nadriadený svojim zamestnancom, môže snahou o komunikáciou aj na inú tému, ako je práca, vyvolať viac. Nie len záujem o zamestnanca, jeho problémy a práca tak nie je len o práci, ale aj o ľudskej reči. Dokáže tým vyvolať aj pocit, že nie je robot, ktorého zmyslom je len práca. Myšlienka zachovávať pozíciu manažéra striktne bez záujmu o akýkoľvek priateľský vzťah s podriadenými je možno z tovární, neosobných miest, kde nemá význam vytvárať priateľstvá a vzťahy. Nejde pritom o partnerské vzťahy.
Zamestnanec, ktorý má pocit, že môže v pracovnom nasadení uvoľniť tempo aspoň na krátko pri rozhovore, cíti iné prostredie, ako ten, čo pri pochválení sa darčekom pre manželku dostane odpoveď „…a čo to má spoločné s našim projektom?“ Pocit ako vo väzení, či pod dohľadom pracovného gestapa plného donášania a robotickej práce bez možnosti rozhovoru, pritom nie je nič nereálne. Túto predstavu majú niektorí zahraniční zamestnávatelia, u ktorých je to dané jazykovou bariérou ich vyšších pozícií, neschopnosti pochopiť kultúru slovenské pracovníka, jeho potreby. Nakoniec sú to aj slovenskí nadriadení, ktorí sa naučili nespolupracovať, pretože ľudí kastujú pdoľa sociálnej úrovne, alebo vzdelania. Stretávali sme sa veľmi často s prípadmi nadriadených, ktorí ako mladí ľudia prichádzali zo školy do kolektívov zabehnutých zamestnancov.
Znalosti zo školy však nepripravujú mladých manažérov na reálne fungovanie a udržanie si zamestnancov pod sebou. Záujem o nich, spôsob komunikácie a záujem o priateľstvo medzi podriadenými a nadriadeným je stále vecou na šťastie väčšiny pracovných miest. Malých, aj veľkých firiem.
Sme na Slovensku, čo pôsobí v našej zemepisnej šírke?
Na Slovensku má význam hovoriť o motivácii. Nie je to vždy len finančná motivácia v profesiách, ktoré nie sú na hrane udržateľnosti rodinného rozpočtu. Je to aj pracovný benefit, zmluva s nejakou agentúrou zastrešujúcou zdravie, masáže, kurzy, vzdelávanie, alebo benefit v podobe zliav u partnerských spoločností. Motivátor k vyššiemu výkonu môže byť aj program, ktorý je nestály, upravovaný sezónne a týka sa vlastných produktov, zľavy na vlastnú výrobu, či v sieti firiem rovnakého majiteľa.
Profesie s nízkym platom, ktoré majú problém pokryť náklady, potrebujú pre zvýšenie výkonu jediné. Pokryť tieto náklady, aby mal človek konečne pocit, že žije len preto aby pracoval a akékoľvek poľavenie znamená problém. Aj stres spojený zo strachu z práceneschopnosti, či nižšieho platu (strhávanie z platu, buzerácia zo strany vedenia a nariadení) dokáže dlhodobo pôsobiť na strach a zhoršovanie zdravotného stavu. Čiže znižovanie výkonu. Zastrašovanie pôsobí na zamestnanca naozaj len dočasne. Niektoré slovenské podniky sa toto nenaučili za celé desaťročia po páde socializmu.
Posilniť výkon dokáže aj pizza na pracovisku
Platí však, že k lepším výkonom zamestnanca môže motivovať aj taká banalita ako pizza na pracovisku. Nemusí ísť o peňažné ohodnotenie. Stačí, ak nadriadený prinesie pizzu, ktorá príde v čase obeda, alebo po pracovnom výkone. Poďakovanie za prácu, ktoré prechádza žalúdkom a zároveň polahodí, skrátka taktiež dokáže robiť divy. Tvrdí to psychológ Dan Ariely vo svojej knihe „Payoff: The Hidden Logic That Shapes Our Motivations (TED 2).“
Baylor University, TX
Baylor University bola založená v roku 1845 ako súkromná baptistická univerzita. Sídli v meste Waco v štáte Texas a je tiež najštaršou univerzitou v štáte. Účebné odbory a zameranie fakúlt je širšieho spektra. Od teologického semináru, vedu, výskum, umenie, sociálnu prácu, pedagogiku, ako aj fakultu medicín a práva.
