Už naši starí otcovia, ak neboli po generácie mešťania, poznali čaro vzťahu medzi prírodou a ľuďmi. Krava, ktorá dojí, bola vždy pre domácich požehnaním. Kto mal kravu, mal často viac ako ten, čo mal veľký dom. Odkázaný na mlieko a neskôr mäso, mal obživu aj v čase hladu. Keď krava nedojila, za dávnych čias sa automaticky fakt pripisoval čarodejniciam a zlej moci. „Uriekli ho susedia, či nejaký neprajník„, hovorievalo sa. Hľadali sa príčiny.
Keď však gazdovia dopriali kravám dobré podmienky, čisto a menej stresu, sami si všímali, ako veľmi to na ne pôsobí a že sa kravy odmeňujú mliekom. Ročný rozdiel medzi dobrým vzťahom a stresujúcim znamenal v konečnom dôsledku aj viac ako sto litrov. O čom je reč?
Spokojné kravy dávajú viac mlieka
Jednoduché tvrdenie zakladá na pravde osvedčenej už celé stáročia. Krava, ktorá nie je stresovaná bitkami, pokynmi, namáhavou prácou a nežije ako uviazaný dobytok bez najmenšej slobody, je spokojná krava. Taká má aj kvalitné mäso a viac kvalitného mlieka. Dôležité je však aj to, aby mala krava meno.
Nevnímajú to len ako meno, ale aj ako jedinečné slovo, ktoré sa týka ich. Rozoznávajú, že hovoríte o nich a tak možno hovoriť o akejsi psychológii zvieraťa, ktoré sa cíti väčším priateľom, ako keby bolo len jedným z mnohých zvierat v dlhej družstevnej maštali. Najznámejšie meno pre kravu na Slovensku je nepochybne Malina.
Napríklad rodina Surkalová z obce Klubina už celé desaťročia používa dve mená, Hvezdula a Malina. Strieda ich medzi sebou a používa neraz aj obe ak sú dve kravy v jednej maštali. Keď to ide, jalovička dostane meno po matke jej matky. Mien je však v rôznych regiónoch mnoho. Od deväťdesiatkych rokov sa objavuje viac aj meno Milka, Emilka, Cecilka, či len jednoduché Moja. Viac mlieka znamená viac syra, korbáčikov, masla, či smotany. Len vo veľkovýrobe nie je čas a priestor na zlepšovanie osoných vzťahov so zvieratami.
