Mesiac je fascinujúci vesmírny objekt. Najbližší k Zemi. Viditeľný len občas. Predstavte si, že ho vidíte v časoch, keď neexistujú školy, internet a ani knihy. Prvé civilizácie ho videli v niektoré noci na oblohe a prikladali mu zvláštne významy. Bol súčasťou náboženstiev, kultov, podobne ako Slnko. Jednoduché vysvetlenia, prečo cestujú po oblohe a neskôr sa vrátia, stáli za mnohými dnes už dávno zabudnutými legendami. Lenže fascinujúce je na Mesiaci o mnoho viac. Je jediným prirodzeným satelitom Zeme. Keď sa naň pozrieme voľným okom, zdá sa, že sa nemení – stále k nám otáča tú istú stranu. Tento jav fascinuje vedcov, básnikov aj bežných pozorovateľov. Prečo je to tak?
Synchronizovaná rotácia
Základom tohto javu je takzvaná synchronizovaná rotácia alebo viazaná rotácia. Znamená to, že Mesiac sa otočí okolo svojej osi presne za rovnaký čas, za aký obehne Zem – približne 27,3 dňa. Vďaka tomu sa Zem aj Mesiac pohybujú v dokonalej súhre a my vidíme vždy tú istú stranu.
Tento stav nevznikol okamžite. Pred miliardami rokov sa Mesiac otáčal rýchlejšie. Postupne však naň začala pôsobiť prílivová sila Zeme, ktorá jeho rotáciu spomaľovala, až kým sa nezosúladila s jeho obežnou dráhou. Čiže Mesiac sa otáča voči zvyšku vesmíru či obežnej dráhy, no nie voči Zeme. Veď aj Zem je v pohybe.
Prečo vidíme len jednu tvár?
Strana, ktorú vidíme, sa nazýva prívetivá (privrátená) strana Mesiaca. Obsahuje známe útvary ako „more pokoja“ či „kráter Tycho“. Opačná, odvrátená strana, bola pre ľudstvo neznáma až do roku 1959, keď ho obletela sovietska sonda Luna 3 a priniesla prvé fotografie. Áno, sovietska. Hoci nadšenci všetkého sovietskeho sú často aj nadšenci teórie o plochej Zemi, boli to aj sovietski vedci, ktorí mnohými výskumami len potvrdili, že Zem je guľatá (geoid) a iné teórie sú skrátka postavené na hlavu.
Zaujímavosťou je, že vďaka malej odchýlke v pohybe Mesiaca – javu zvanému librácia – môžeme zo Zeme vidieť asi 59 % jeho povrchu, nie iba presnú polovicu.
Historické predstavy a mýty
Pred modernou astronómiou si ľudia vysvetľovali stále rovnaký vzhľad Mesiaca rôzne.
- V Európe sa tradoval obraz tzv. „muža na Mesiaci“, ktorého tvár sa údajne rysuje na jeho povrchu.
- V Ázii bol zase častý motív zajačika na Mesiaci, ktorý podľa legiend miesi elixír nesmrteľnosti.
- V staroveku sa verilo, že Mesiac je božstvo alebo zrkadlo bohov, ktoré sa nikdy neotáča chrbtom.
- Existovali teórie, že Mesiac možno ani nie je guľou, ale len kotúčom. Flatmoon a flaterath teória má skrátka svoje základy v nevedomosti. Alebo popieraní toho, čo už dokázané je.
- Tieto predstavy ukazujú, že fixná poloha Mesiaca bola pre ľudí vždy záhadná a vyvolávala legendy.
- Pozrite si online mapu Mesiaca a miesta, kde pristáli jednotlivé misie.
Zaujímavý fakt: Mesiac sa vzďaľuje
Hoci je Mesiac „pripútaný“ k Zemi svojou rotáciou, paradoxne sa od nej neustále vzďaľuje. Merania pomocou laserových odrazových panelov, ktoré tam umiestnili astronauti programu Apollo, potvrdili, že sa od Zeme vzďaľuje rýchlosťou približne 3,8 centimetra ročne. To je pritom neuveriteľné číslo, ak vezmeme do úvahy veľkosti objektov a neuveriteľnej sily medzi nimi. Lepšie vzďaľuje, ako keby sa mal približovať. Tento proces je výsledkom rovnakých prílivových síl, ktoré spôsobili viazanú rotáciu.
Čiže mesiac k nám otáča stále rovnakú tvár vďaka synchronizovanej rotácii spôsobenej gravitačným vplyvom Zeme. To, čo sa kedysi javilo ako záhada, dnes vysvetľuje astronómia jednoduchými fyzikálnymi princípmi. Stále však zostáva zdrojom fascinácie – nielen pre vedcov, ale aj pre každého, kto sa v noci pozrie na oblohu a uvidí jeho stálu tvár.
