Astronauti sú len ľudia – ich telá fungujú rovnako ako na Zemi. Potia sa, dýchajú, strácajú odumreté bunky kože a potrebujú rovnaký komfort ako na povrchu planéty. Konštruktéri a inžinieri preto musia pri návrhu vesmírnych lodí a staníc zohľadniť všetky fyziologické procesy, ktoré v beztiaži fungujú inak. Bez gravitácie sa pot neodparuje ani nesteká, ale vytvára guľovité kvapky, ktoré sa držia pri pokožke alebo vznášajú v priestore.
Prirodzené prejavy tela sú vo vesmíre problém navyše
Na Zemi sa človek ochladzuje tak, že pot sa z pokožky odparí a odvádza teplo. Vo vesmíre to však nefunguje, pretože vzduch stojí a nevytvára prúdenie. Astronauti by sa preto mohli prehriať, ak by nemali špeciálne oblečenie s ventiláciou alebo ochladzovací systém. V skafandroch je tento problém vyriešený cirkuláciou vody cez tenké trubičky, ktoré odvádzajú teplo od tela a zabraňujú tvorbe voľných kvapiek potu. Na palube vesmírnych staníc, ako je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), sa vzduch neustále filtruje a cirkuluje cez ventilačné systémy, ktoré zachytávajú vlhkosť aj drobný prach.
Prach vo vesmíre má podobný osud ako pot. Odumreté bunky kože, neviditeľné častice textilu či vlasy sa vo vzduchu vznášajú, pretože nie sú ťažšie ako okolitý plyn. Ak by sa neodstraňovali, mohli by upchať filtre alebo poškodiť elektroniku. ISS preto využíva špeciálne HEPA filtre, ktoré zachytávajú všetky mikročastice, a vzduch sa následne prečisťuje. Zaujímavé je, že systém recyklácie vody na ISS dokáže získať až 98 % vody z potu, dychu a moču, čím sa vytvára uzavretý kolobeh života.
Recyklácia, kľúč k prežitiu
Astronauti tak žijú v prostredí, kde ich vlastná vlhkosť a odpad sú zdrojom novej vody a kyslíka. Každá kvapka potu či mikroskopická častica prachu musí byť pod kontrolou, aby sa predišlo ohrozeniu techniky aj zdravia posádky. Výskum v tejto oblasti pomáha nielen udržať dlhodobé misie vo vesmíre, ale aj vyvíjať technológie recyklácie vody a vzduchu, ktoré majú praktické využitie aj na Zemi.
Ostatne, aj v prírode samotnej je voda, ktorá nám prší a ktorú pijeme, vlastne svojim spôsobom stále voda, ktorá bola predtým po molekulách súčasťou živých organizmov, morí, riek, oceánov, výlučkov, výparov a podobne.
