Alexandria, starobylé prímorské mesto v Egypte, je čoraz viac vystavená dramatickým zmenám vďaka postupujúcemu moru a erózii. Morské vlny každý rok odnášajú pobrežné úseky, pričom línia pobrežia sa posúva hlbšie do mesta. Budovy, ktoré boli kedysi bezpečne vzdialené od mora, sa dnes rúcajú v narušených základoch a v podloží. Delta Nílu je totiž z geologického hľadiska mimoriadne náročný terén, ktorý nemá pevné podložie už historicky. Spodné poschodia stavieb podliehajú prieniku slanej vody a pôda pod základmi sa rozpúšťa.
Alexandria je tak miestom výskytu najrozsiahlejšej ničivej katastrofy spôsobenej Stredozemným morom. nehovorí sa o nej, pretože jej nástup nie je náhly, ale postupný. Škody rastú neustále, bez výrazných skokov, čo dáva ako takú príležitosť ukryť sa do bezpečia. O majetok prišlo už nemálo rodín, firiem a hotelov. Na niektorých miestach je pobrežie neprístupné pre riziko zrútenia budov.
Pre ľudí žijúcich v týchto oblastiach to znamená strach, že dom sa stane neobytným a nutnosť presídľovania. Niektorí obyvatelia už museli opustiť svoje bydliská, kým ešte boli schopní, pretože infraštruktúra sa stáva nebezpečnou. Mesto reaguje výstavbou ochranných bariér, betónových valov a dopĺňaním piesku pozdĺž pobrežia. buduje sa aj línia, ktorá má chrániť pred morskými vlnami. Tieto opatrenia však len čiastočne spomaľujú proces: bez rozsiahlych investícií a systematickej stratégie ochrany sa historická zástavba Alexandrie nachádza v reálnej hrozbe zásadného úbytku obývateľného územia.
Erózia je bežnou súčasťou histórie Zeme
Naša planéta prežíva eróziu od počiatku svojej existencie. Vodná erózia je jej bežnou súčasťou, ale v spojení s rozširovaním morí a poklesom zemskej kôry, predstavuje problém kdekoľvek na svete. Podobný problém ako egyptská Alexandria zažívajú viaceré pobrežné oblasti sveta, kde sa more neúprosne posúva do vnútrozemia a mení mapu miest i krajín. V Spojených štátoch sa domy na pobreží Severnej Karolíny, v oblasti Outer Banks, rúcajú priamo do Atlantiku, pretože piesčité pobrežie ustupuje o niekoľko metrov ročne.
Na západnom pobreží USA museli niektoré obce, ako North Cove v štáte Washington, presúvať celé ulice, keďže more pohltilo desiatky domov. V Británii miznú dediny na východnom pobreží grófstva Norfolk, kde more postupne zničilo niekdajšie osady ako Happisburgh a niektoré úseky pobrežných ciest museli byť uzavreté. Slávny maják Happisburgh Lighthouse sa nachádza len pár desiatok metrov od útesu a jeho budúcnosť je stále neistá. Aj v Francúzsku sa erózia týka oblasti Aquitaine, kde vlny Atlantiku rozbíjajú duny a ohrozujú celé rekreačné oblasti.
V Taliansku miznú časti pobrežia v okolí Benátok a Kalábrie, kde sú kombináciou stúpajúceho mora a zosuvov pôdy ohrozené desiatky historických budov. Na Islandu a Írsku museli úrady premiestniť niektoré majáky a pozorovacie stanice ďalej od pobrežia, pretože útesy sa zosúvali do mora. Podobne aj v Bangladéši sa celé ostrovy v deltách riek už stratili pod vodou a obyvateľov presídlili do vnútrozemia. Tento tichý, ale neustály ústup pevniny pred morom ukazuje, že klimatická zmena nie je hrozbou budúcnosti, ale procesom, ktorý sa odohráva priamo pred našimi očami.
Austrália nie je výnimkou:
