Z dnešného pohľadu by niečo také bolo nepredstaviteľné. Ak chcete maľovať obraz a využiť paletu farieb, farby si kúpite v obchode. V minulosti však dopyt po farbách bol nízky a mohli si ich dovoliť len bohaté dielne sponzorované pánmi, objednávateľmi tohto umenia. Alebo cirkev, ak bolo dôležité na maľbách svätcov zachytiť potrebné symboly v potrebných farbách. Umenie výroby farieb tak bolo prvým umením, ktoré museli majstri maliarskeho umenia ovládať. Vytvorenie farieb, ich miešanie a objavovanie nových pigmentov bola neuveriteľná alchýmia s akou sa dnešní maliari už dávno nepasujú. Vtip je v tom, že presne toto nám dovoľuje rozoznávať falzifikáty od pôvodných originálov. Dielo Raffaela od diela súčasníka tak rozlíšime nie len pre plátno, ale aj pre farby. Ak obsahujú dnes nedostupné, zakázané, alebo prírodné látky s určitým rozpadom, dnešné obrazy niečo také nedokážu napodobniť.
Ako vyrábali farby v minulosti a kde získali pigmenty?
V minulosti maliari museli pre získanie farieb siahať do rôznych zdrojov. Skúmali, objavovali, alebo sa inšpirovali inými. Zdrojmi boli prírodné materiály a suroviny, ktoré získavali z minerálov, rastlín, zvierat a iných prírodných zdrojov. Tak napríklad:
Minerálne pigmenty
- Ultramarín: Tento nádherný modrý pigment bol získavaný z drahokamu lazurit, ktorý sa nachádzal v kameňoch lapis lazuli. Pôvodne sa ťažil v Afganistane a bol taký vzácny, že si ho mohli dovoliť len najbohatší maliari a mecenáši.
- Okry a hlinky: Tieto pigmenty obsahujú oxidy železa, vďaka čomu majú žltkasté, červené a hnedé odtiene. Okrové a hlinité pigmenty boli pomerne dostupné a veľmi trvanlivé.
- Kadmium a zinkové pigmenty: V období renesancie a neskôr sa začali využívať aj žlté a oranžové kadmiové pigmenty a biele zinkové farbivo. Bolo to však až v 19. storočí, keď tieto pigmenty začali byť viac dostupné.
- Zelený malachit a verdigris: Na dosiahnutie zelených odtieňov maliari používali drvený malachit, čo je minerál medi, alebo verdigris (zelený medený acetát), ktorý sa tvorí pri oxidácii medi.
Organické pigmenty z rastlín a živočíchov
- Indigo a purpur: Indigo, známe svojou intenzívnou modrou farbou, bolo extrahované z rastliny indigofera. Purpur bol naopak veľmi drahý a získaval sa zo slimákov murex, čo robilo túto farbu vzácnou.
- Karmínová červená: Táto intenzívna červená farba bola extrahovaná zo sušených tiel košenilových mušiek. Používala sa najmä na výrobu červených textílií a farieb v maliarstve.
- Žltá kurkuma a rastlinné výťažky: Žlté odtiene boli získavané z rastlín ako kurkuma alebo z kvetov (napríklad z krokusu, ktorý produkuje šafranové farbivo).
- Sépiová hnedá: Získavala sa zo sépií, konkrétne z ich atramentu. Sépiová farba bola obľúbená pre svoju jemnosť a hĺbku.
Farbivá na báze kovov a chemických reakcií
- Olovo: Olovo bolo používané na výrobu bielej farby, konkrétne olovnatej bieli. Aj keď bola veľmi jedovatá, biela olovnatá farba bola jednou z mála dostupných kvalitných bielych farieb v renesancii.
- Orpiment a realgár: Tieto jedovaté minerály na báze arzénu boli zdrojom jasnej žltej a oranžovej farby. Používanie arzénu v pigmentoch však predstavovalo zdravotné riziko pre maliarov.
- Železité pigmenty: Získavali sa zo zhrdzaveného železa alebo sa vytvárali pomocou chemických reakcií s obsahom železa, a to najmä na dosiahnutie červených a hnedých odtieňov.
Spojivá a techniky miešania pigmentov
- Maliari používali rôzne techniky na miešanie pigmentov s olejom, vaječným žĺtkom (temperové farby), arabskou gumou (vodové farby) alebo včelím voskom (enkaustika). Tieto látky slúžili ako spojivá, ktoré pigmenty stabilizovali a umožňovali ich nanášanie na plátno či drevo.
Vzácne a experimentálne farbivá
- Egyptská modrá: Starovekí Egypťania boli jednými z prvých, ktorí vytvorili syntetický pigment – egyptskú modrú. Táto modrá bola vytvorená zahrievaním vápna, piesku a medi.
- Mumifikované pozostatky: V 16. až 19. storočí sa na výrobu pigmentu nazývaného „múmia“ používali mleté mumifikované ľudské pozostatky. Tento hnedý pigment však bol nakoniec zamietnutý pre etické dôvody. Najmä šlo o marketing, keďže dielo potom predávala len „farba z prachu múmie“ a ani nie tak autor, či obsah. Múmie boli vývozným artiklom po celé stáročia. V Egypte totiž prebiehalo masové prehľadávanie krajiny, organizované vykrádanie hrobiek ničilo bohatstvo, poklady boli roztavené na nové zlaté výrobky a múmie z vykradnutých hrobov sa predávali aj priamo v egyptských trhoch záujemcom, ktorí ich ďalej predávali do Európy a Ameriky ako atrakciu, do múzeí, na údajne čarovné prášky z prachu múmie a spomínané farby.