Milánska socha Bartolomeja vyzlečeného z kože je unikát

Milánska socha Bartolomeja vyzlečeného z kože je unikát

Sochárske umenie dokáže fascinovať aj po storočiach, najmä ak nie je abstraktné a dáva dôraz na autentické detaily. Bartomolej vyzlečený z kože je jednou zo sôch, ktoré pozornému oku a hlave nedajú pokoja. Fascinuje celé stáročia, podobne ako Michelangelova Pieta. Zmysel pre detail je neuveriteľný. Autor sochy Marco d’Agrate dokázal pred pol tisícročím vytesať sochu muža z mramoru a zachoval pritom dojem reálneho tela bez kože.

Milanska katedrala a sv. Bartolomej vyzlečený z kože

Svaly, žily, tvarovanie končatín a hrude, či jednotlivých záhybov tvorí detaily, pri ktorých nemožno pochybovať o svätcovi samotnom. To plátno, ktoré túto postavu na niektorých miestach zahaľuje pritom nie je plátno, či rúcho. Je to opäť ľudská koža. Tá jeho. Netreba pritom veľmi zdôrazňovať, že mramorová socha bola opracovaná z jediného kusu. Majstrovské dielo v Milánskej katedrále vytvoril v roku 1562 a fascinuje dodnes.

Svätý Bartolomej

Svätý Bartolomej, jeden z Ježišových apoštolov, bol podľa legiend zaživa stiahnutý z kože. Výjav tohto činu sa objavil v umení rôznych ér, zaznamenaný je v písomných prameňoch, ba dokonca v sochárskom umení. V tom, ktoré by sme hádali ako najmenej pravdepodobné. Bolo to hlavne v 16. storočí, keď sa výjavy stiahnutia z kože objavovali najčastejšie. Bartolomej sa pritom mal previniť len tým, že obrátil na kresťanstvo arménskeho kráľa Polymia a tým rozzúril jeho brata.

Dohady o tom, či vôbec existoval taký kráľ a či sa udalosti odohrali tak, ako sa tradovalo, sa nepodarilo potvrdiť. Staré zmienky o mučení a stiahnutí z kože, čo mal Bartolomej vydržať, pôsobia neuveriteľne a mimoriadne kruto. Umučenie stiahnutím z kože sa odohralo viacero, no práve prípad Bartolomeja, ktorého neskôr vysvätili pre prisúdenie zázrakov, je najznámejším. Bartolomej sa stal patrónom domácich umelcov, krajčírov, kožiarov, garbiarov aj mäsiarov. Akosi to vyplynulo z jeho osudu.

Sochár Marco d’Agrate

Marco d’Agrate (približne 1504-1574) bol taliansky sochár, zástupca umeleckej renesancie, ktorý sa podpísal pod sochami v Parme a Miláne. Jeho najznámejším a najvýznamnejším dielom je však práve socha Bartolomeja stiahnutého z kože, ktorú dokonca podpísal nezvyčajným textom. Na podstavci totiž zanechal nápis “Nevytvoril ma Praxiteles, ale Marco d’Agrate”, pričom zrejme len úsmevne a neskromne poznamenal, že autorom sochy nie je slávny sochár zo 4. storočia pred Kristom ale on. Nakoniec nie je sa čomu čudovať. Socha je naozaj unikátna a skromný pri nej byť jej autor vôbec nemusel. Obdivuje ju predsa celý svet, pokiaľ nazrie do Milánskej katedrály, veľkolepej stavby obohatenej o viaceré ďalšie významné diela.


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.