V dnešnej dobe je pre mladých ľudí schopnosť ovládať jeden cudzí jazyk pomaly nevyhnutnosťou. Väčšinou sa už ako deti začíname na základnej škole učiť prvý cudzí jazyk a na strednej sa pridáva druhý. Sú však aj jedinci, ktorí majú okrem jedného materinského jazyku – slovenčiny aj ďalší, napríklad keď je jeden z rodičov inej národnosti. Hovorí sa im bilingvisti. Dieťa vyrastajúce v takomto prostredí si prirodzene oba jazyky osvojuje ako svoje materinské.
Individuálny a spoločenský bilingvizmus
Bilingvizmus alebo inak dvojjazyčnosť je schopnosť alternatívneho používania dvoch jazykov v závislosti od situácie a prostredia, v ktorom sa komunikácia uskutočňuje. Najčastejším rozdelením je bilingvizmus individuálny a spoločenský. Bilingvizmus spoločenský sa vyskytuje v skupinách ľudí žijúcich v konkrétnych regiónoch, kde vytvára rozdielne skupiny. Bilingválne alebo aj viacjazyčné obyvateľstvo konkrétnej krajiny alebo regiónu môžu byť analyzované ako odlišná skupina. Individuálny bilingvizmus sa zaoberá schopnosťou jednotlivých ľudí osvojiť si a používať druhý jazyk. Ako každé rozdelenie aj toto pripúšťa určité prelínanie a vzájomné ovplyvňovanie.
Je jeden jazyk dominantejší?
Vyvážený bilingvista
Spôsoby rozdelenia dvojjazyčnosti
Podľa veku
Simultánny bilingvizmus: Dieťa si osvojuje oba jazyky naraz, s oboma má kontakt už od narodenia alebo raného detstva, najneskôr sa druhý jazyk pridá do troch rokov. Najčastejšie prostredie pre vznik je rodina.
Sekvenčný (postupný) bilingvizmus: Dieťa si osvojuje najprv jeden jazyk, až potom nadobúda schopnosti v jazyku druhom.
Podľa zručností
Vznikajúci bilingvizmus: Druhý jazyk sa ešte len rozvíja.
Receptívny bilingvizmus: Človek jazyku rozumie alebo je v ňom schopný čítať.
Produktívny bilingvizmus: Človek je schopný ako rozumieť, tak hovoriť oboma jazykmi, prípadne v nich čítať a písať.
Podľa vývoja
Vzostupný bilingvizmus: Druhý jazyk sa rozvíja.
Klesajúci bilingvizmus: Jeden z jazykov sa vytráca, schopnosti v ňom sa zhoršujú. K tomu dochádza napríklad u detí prisťahovalcov, kedy má dieťa kontakt hlavne s jazykom majority – v škole, na ulici alebo v médiách.
Podľa okolností
Elektívny bilingvizmus: Je taký, kedy si človek sám vyberie, že sa bude druhý jazyk učiť. Je to bilingvizmus majoritných skupín, človek sa neučí druhý jazyk na úkor svojho rodného.
Príležitostný bilingvizmus: Skupiny jednotlivcov, ktorí sa musia stať bilingválni, aby boli schopní fungovať v jazykovo majoritnej skupine, ktorá ich obklopuje. V tomto prípade ide väčšinou o prežitie a človek má len veľmi malú možnosť voľby.
