Kniha Diablov denník odkrýva nové tajomstvá nacistického Nemecka

Alfred Rosenberg a Diablov denník kniha

Až v roku 2016 vyšla vo vydavateľstve Harper Collins kniha The Devil’s Diary, ktorá vznikla vďaka dlho schovávanému objavu. Objavu, ktorý skrýval tajomstvá nástupu nacistickej strany v Nemecku k moci, tajomstvá priebehu II. svetovej vojny, a tiež mnohých iných faktov o ktorých donedávna nemali ľudia ani tušenia. V slovenskom preklade Diablov denník je totiž knihou, ktorá mohla zostať veľkým tajomstvom nebyť neobyčajnej súhry náhod a doslova dobrodružného osudu jediného denníka.

Alfred Rosenberg a Diablov denník kniha

Ak totiž hovoríme o II. svetovej vojne, hovoríme vždy o tom, čo poznali a zistili historici. To, čo sme dokázali pochopiť z vojnových zápiskov, archívov, vyšetrovaní a aj zo záverov Norimberských procesov. Práve Norimberské procesy, ktoré jasne definovali vinu jednotlivých nacistov na priebehu II. svetovej vojny boli miestom, kde vládol okrem čítaní viny jednotlivých predstaviteľov Tretej ríše, aj chaos v dôkazoch a papieroch. Obrovské množstvo papierov a materiálov sa podarilo vyviezť jednému právnikovi do USA a uskladniť vo svojom dome. Až po komplikovanom boji s jeho dedičmi, dvoma neústupnými starými sekretárkami a jedným špekulantom sa podarilo z dokumentov získať aj denník človeka, ktorý stával po boku Adolfa Hitlera. Denník, ktorý nám odhalil ešte viac pravdy a detailov o tom, ako sa nacisti dostali k moci a ako fungovali.

Alfred Rosenberg a Mýtus 21. storočia

Alfred Rosenberg nebol typickým Nemcom. Narodil sa v Estónsku a už do Nemecka prišiel s radikálnymi názormi namierenými proti komunistom a Rusku. Napísal knihu Mýtus 21. Storočia, ktorá sa stala ideologickou Bibliou nástupu nacizmu a aj Tretej ríše samotnej. Kniha plná omylov, avšak silnej propagandy sa stala polovicou z povinného balíčka kníh, ktorý sa dal nájsť v azda každej domácnosti. Mein Kampf a Mýtus 21. Storočia. Alfred Rosenberg sa pre svoju novinársku činnosť a umenie slova dostal do pozornosti Adolfa Hitlera a neskôr mu stál po boku. Po nástupe NSDAP k moci a prevzatí kontroly nad krajinou postupne aj Rosenberg získaval významné postavenia v riadení Tretej ríše.

Hoci si pri menovaní vedúcich predstaviteľov nacistického Nemecka vždy spomenieme vďaka príbehom, legendám a historickým súvislostiam skôr na Hitlera, Himmlera, Heidricha, Goringa, Goebbelsa alebo Hessa, takmer nikde nepočuť aj o mene Alfred Rosenberg. Ako hlavný ideológ nacistickej ríše však mal výnimočné postavenie. Stál pri množstve operácií, vedúcich k habaniu drahých umeleckých diel, riadil mnoho operácií. Mal pod kontrolou mnoho kľúčových operácií spojených s umením, ideológiou, obsadzovaním nových území a radil aj pri vojenských operáciách. Nevedno prečo bolo jeho meno celé desaťročia v úzadí.

Denník, ktorý všetko zmení

Denník, ktorý sa znova na svetle sveta ocitol len pred pár rokmi, mal pôvodne zostať tajný. Bol totiž súčasťou bohatej zbierky papierov, spisov, archívov z kancelárií, ktoré v rýchlosti pozbierali a skryli zamurované na zámku. V domnienke, že nikdy spisy nenájdu tak mohli čakať na zvrátenie pádu nacistov a ich obnovu. Jeden z tých, čo vedel, aké bohatstvo môžu ukrývať steny, potreboval výhody v novom svete, kde nevládnu nacisti, ale dočasne americká armáda. Aj preto vymenil svoje vlastné výhody a slobodu za cenné dokumenty ukryté za stenou. Tie pomohli prihoršiť všetkým zadržaným zajatcom, s výnimkou Rudolfa Hessa, ktorý nedostal slučku, ale doživotie. Medzi dokumentami sa nachádzal aj denník Alfreda Rosenberga o ktorom celé desaťročia ľudia nevedeli, len úzky okruh ľudí okolo Roberta Kempnera. Kempner ako židovský právnik, ktorý sa podieľal na obžalobe zločincov v Norimberských procesoch, pobral viacero dokumentov za účelom vyšetrovania a príprav obvinení, iné zas za účelom napísania knihy. Ku knihe sa však nedostal, aj keď neskôr v dome na americkom predmestí ukrýval bohatstvo nesmiernej hodnoty. Až kým ho do rúk nedostali archivári a vyšetrovatelia. Vďaka nim sa podarilo vytvoriť práve to ucelené dielo, s názvom Diablov denník. Hoci pravdou je, že Alfred Rosenberg nebol tým najväčším diablom a prekonali by ho aj iní.

Kniha Diablov Denník

Nový pohľad na nástup nacistov k moci a ich svet

II. svetová vojna fascinuje krutosťou aj odhodlaním, s akým sa niektoré veci diali. Pre psychológov je dokonca toto obdobie formálne nemožné. Človek nie je stavaný na to, aby dokázal pochopiť, alebo vydržať a nezblázniť sa, alebo celkom nenaštrbiť pohľad na svet. Veď aj hromadné popravy vystriedali plynové komory, keď pohľad na krv bol pre vojakov a veliteľov už príliš… Dosiaľ sme stále nevedeli o niektorých detailoch a faktoch z obdobia nástupu nacistov k moci. V mnohom pritom toto obdobie pripomína nástup jednej slovenskej politickej strany k moci. Tak ako sa do parlamentu dostávali nacistickí predstavitelia NSDAP v minulosti. Tým, že Alfred Rosenberg písal denník, svoje názory a podnety, prípadne detaily o dianí vo svete už skôr, výsledné dielo má pre čitateľa aj výpovednú hodnotu. Dozvedáme sa o pohnútkach, udalostiach aj miestach, aké iní nespomínajú. Uvádza zoznámenie s Hitlerom, spoločné rozhovory, ale aj súperenia s ostatnými predstaviteľmi nacistického Nemecka. V denníku uvádza viacero detailov o priebehu habania majetku, obsadzovaniu nových území a o popravách. To všetko po dlhých desaťročiach umožnilo zostaviť ucelené dielo pozostávajúce z mnohých faktov v denníku, ale aj známych faktov, dátumov a dôsledkov. Denník, vďaka ktorému je nám po dlhom čase odkrytý ďalší pohľad na to, ako naozaj fungovala nacistická strana, alebo kde všade si uvedomovali prešľapy, je priam neuveriteľnou sondou do minulosti do obdobia, o ktorom si mnohí myslíme, že už ho poznáme dostatočne dobre.

Diablov denník v slovenčine vychádza v apríli 2017

Kniha vychádza vo vydavateľstve IKAR v apríli ako 512 stranová publikácia doplnená aj o fotografie. Už anglický originál bol náhly šok pre všetkých nadšencov pre vojny a historické udalosti. Robert K. Wittman, ktorý sa podieľal na vytvorení tejto knihy, bol v minulosti významným agentom FBI. Písal pre New York Times a podieľal sa na pátraní a vracaní odcudzených umeleckých diel z vojny, aj po nej.

foto: rtve.es, BUNDESARCHIV + obálka knihy Diablov denník, Ikar 2017

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.