Vikingovia patria medzi najznámejšie postavy európskej histórie, no zároveň aj medzi najviac skreslené. V populárnej kultúre ich často vidíme ako hlučných bojovníkov s rohmi na prilbách, ktorí prichádzajú iba rabovať, piť a vypaľovať dediny. Skutočnosť bola pestrejšia. Viking mohol byť bojovník, moreplavec, obchodník, osadník, remeselník, farmár, prieskumník aj človek zapojený do výprav za korisťou. A najdôležitejšie: „Viking“ nebol národ v dnešnom zmysle slova, ale šlo o povolanie, pre niekoho poslanie.
Azda neexistuje moderné stvárnenie animovaného vikinga, či obrázku, ktorý by ich nestvárňoval v prilbe s rohami. Severania by sa však pred niekoľkými storočiami naozaj čudovali, čo je to za stvárnenie a o koho vlastne má ísť. Rohy ako symbol Vikingov paradoxne poznáme až z doby, keď už praví Vikingovia nežili.
Vikingovia neboli jeden národ, ale svet severských výprav
Vikingovia sa najčastejšie viažu k dnešnému Nórsku, Dánsku a Švédsku, teda k Škandinávii. Lenže v 8. až 11. storočí ešte nemôžeme hovoriť o národoch v modernom zmysle, ako ich poznáme dnes. Ľudia zo severu Európy sa mohli označovať rôzne: ako Dáni, Nóri, Švédi, severania či pohania v očiach kresťanských kronikárov. Slovo Viking sa spájalo skôr s výpravou, nájazdom alebo osobou, ktorá sa takejto námornej výpravy zúčastnila.
Vikingská doba bola obdobím približne medzi koncom 8. a polovicou 11. storočia. Symbolickým začiatkom je často rok 793, keď severskí nájazdníci zaútočili na kláštor Lindisfarne pri pobreží dnešného Anglicka. Tento útok šokoval kresťanskú Európu, pretože kláštor bol náboženským a kultúrnym miestom, nie vojenskou pevnosťou. Miesto posvätné pre všetkých… a predsa prišiel niekto, s kým nikto nepočítal. Vikingovia však neostali len pri nájazdoch. Usádzali sa, obchodovali, zakladali mestá a menili dejiny Britských ostrovov, Írska, severného Francúzska, Islandu, Grónska aj východnej Európy.
Objavitelia s veľkým dosahom
Ich svet bol oveľa väčší než mapa Škandinávie. Vikingovia a severskí moreplavci sa spájajú s dnešným Anglickom, Škótskom, Írskom, Islandom, Faerskými ostrovmi, Grónskom, Francúzskom, Ruskom, Ukrajinou, Bieloruskom a dokonca aj so Severnou Amerikou. S Francúzskom a vikingskou históriou sa viaže oblasť Normandia, ktorej názov pripomína „severanov“. Na východe pôsobili severské skupiny známe aj ako Varjagovia, ktoré sa pohybovali po riečnych trasách smerom k Byzancii. Západným smerom sa dostali až do Grónska a na Newfoundland, teda na územie dnešnej Kanady. Práve ich považujeme za prvých objaviteľov Ameriky, ktorí poznali jej brehy a vracali sa do Európy.
Ich najväčšou technickou výhodou nebola brutalita, ale loď. Vikingské lode boli dosť pevné na otvorené more a zároveň dosť obratné na rieky a plytké pobrežné vody. Preto dokázali náhle prekvapiť vo vnútrozemí tým, že sa doplavili rovnakým plavidlom z mora až na miesta, v ktorých sa s prítomnosťou lodí ani nepočítalo. Dokázali nečakane prepadnúť usadlosti a rovnako nečakane zmiznúť. Z pohľadu stredovekej Európy to muselo pôsobiť ako náhla katastrofa. Z pohľadu histórie to však bola kombinácia námorníckej zručnosti, remesla, odvahy, obchodu a násilia.
Rohaté prilby sú omyl. Skutoční Vikingovia boli praktickejší, čistejší a zložitejší
Najznámejší vikingský mýtus sú rohaté prilby. Archeológia ich však Vikingom nepotvrdzuje. Dnes môžete mať oblečené čokoľvek, ak skombinujete odev s rohatou prilbou, každý vie, o čo sa pokúšate. A tu je ten paradox. Rohy neboli typickým prvkom vikingov. Dánske národné múzeum upozorňuje, že z vikingskej doby sa zachovala len jedna takmer kompletná prilba, nájdená v Gjermundbu v Nórsku, a tá rohy nemá. Rohy na prilbe by boli v boji skôr nepraktické. Zachytávali by sa, zvyšovali hmotnosť a protivníkovi by ponúkali zbytočný bod, za ktorý sa dá prilba strhnúť alebo odkloniť. Jej nositeľ by bol razom bez ochrany a zraniteľnejší.
Prečo si ich teda tak predstavujeme? Tento obraz sa posilnil najmä v 19. storočí, keď sa Európa nadchýnala romantickými predstavami o dávnych národoch, mýtoch a hrdinoch. Severské ságy, germánske legendy, opera, ilustrácie a divadelné kostýmy vytvorili vizuálne silný, ale historicky nepresný obraz. Výrazne k tomu prispeli aj inscenácie Wagnerovho cyklu Prsteň Nibelungov, kde kostýmový výtvarník Carl Emil Doepler použil rohaté prilby pre seversky pôsobiace postavy. Čistá symbolika, aby získal dojem mocných, strašidelných, barbasky pôsobiacich bojovníkov so statnými telami s možnou dávkou odkazovania na divú prírodu, diabla, či rohatú zver schopnú rohmi zraniť. Divadlo, maľby, neskoršie karikatúry a film potom spravili z omylu ikonu.
Špinaví a diví? Alebo ďalší omyl?
Ďalší mýtus hovorí, že Vikingovia boli špinaví divosi. Aj to je veľmi zjednodušené. Archeologické nálezy ukazujú hrebene, pinzety, ušné lyžičky a iné predmety osobnej starostlivosti. Nemohli sa tak líšiť od iných miest v Európe. Dánske národné múzeum pripomína, že v tzv. toaletných výbavách Vikingov sa nachádzali zdobené hrebene, špáradlá, pinzety aj nástroje na úpravu tela. V Yorku, niekdajšom vikingskom Jorviku, boli hrebene z kosti a parožia bežným remeselným výrobkom a mohli slúžiť aj ako znak postavenia.
Vikingovia boli tvrdí bojovníci, ale zároveň ľudia každodennosti. Pestovali plodiny na obhospodárovanej pôde, chovali zvieratá, spracúvali drevo, kovy, kosti a textil. Obchodovali s kožušinami, jantárom, mrožovinou, otrokmi, striebrom a luxusným tovarom. To je nepríjemná, ale dôležitá pravda: súčasťou ich sveta bolo aj otroctvo. Romantický obraz slobodného severského hrdinu treba preto vyvážiť vedomím, že ich obchodné siete a výpravy mali aj temnú stránku. Otrokmi boli ženy aj muži, zástupcovia rovnakého etnika, aj cudzinci.
Moderná genetika navyše ukazuje, že vikingská identita nebola iba otázkou „čistej škandinávskej krvi“. Výskum starovekej DNA publikovaný cez tím okolo University of Cambridge ukázal, že niektorí ľudia pochovaní ako Vikingovia neboli geneticky škandinávskeho pôvodu a že vikingský svet bol premiešaný viac, než naznačuje stereotyp o vysokom blond severanovi. Seriály, komixy a animáky to síce neuvádzajú, no obchod a styky so zvyškom sveta prekvitali. Uplatniť sa medzi nimi mohli aj cudzinci, obchodníci, ľudia, ktorých oslovil život, nová krajina, či láska. Ostatne, o živote Vikingov rozpráva veľmi zaujímavá kniha, ktorú sme si už predstavovali.
Vikingovia ako obchodníci, objavitelia a tvorcovia príbehov
Vikingovia neboli len tí, ktorí útočili na pobrežie. Boli aj sprostredkovateľmi kontaktov medzi severom, západom, východom a juhom Európy. Ich trasy prepájali Britské ostrovy, Baltské more, rieky východnej Európy, Byzanciu a islamský svet. Nálezy mincí, šperkov a predmetov z rôznych oblastí ukazujú, že severania sa nezaujímali iba o korisť, ale aj o obchod a prestíž. V niektorých oblastiach sa z nájazdníkov stali osadníci a z dobyvateľov susedia.
Jednou z najzaujímavejších kapitol je Island. Severské osídlenie Islandu vytvorilo prostredie, v ktorom neskôr vznikli slávne islandské ságy (oslavné básne, alebo texty pripomínajúce neraz bojovníkov, prípadne sú záznamom hrdinstva, životných právd a poznaní). Tie síce nie sú jednoduchou kronikou v zmysle „takto presne sa to stalo“, ale zachovali predstavy o rodovej cti, pomste, práve, cestovaní, každodennom živote a vzťahoch. Práve vďaka ságam si Vikingov často predstavujeme ako svet silných príbehov, nie iba ako archeologické nálezy v múzeách.
Náboženstvo bolo mimoriadne pestré a nejednotné
Ich náboženstvo bolo pred príchodom kresťanstva polyteistické. Poznáme mená ako Odin, Thor, Freyja či Loki, ale predstava, že každý Viking žil podľa jednej jednotnej „učebnice severskej mytológie“, je opäť zjednodušená. Náboženské predstavy sa menili podľa regiónu, času a spoločenského prostredia. Počas vikingskej doby sa sever postupne christianizoval. To neprebehlo naraz ani pokojne všade rovnako, ale výsledkom bol svet, v ktorom sa staré symboly a nové kresťanské prvky istý čas prelínali. Práve počas vikingského obdobia bola stará severská viera postupne nahradená kresťanstvom.
Prekvapivé sú aj dôkazy o vyššej úrovni remesiel a bývania. Dánski výskumníci napríklad upozornili na nálezy sklených fragmentov z obdobia približne 800 až 1100, ktoré naznačujú používanie sklenených okien v elitných alebo náboženských stavbách. Nešlo o veľké priehľadné okná ako dnes, skôr o menšie farebné prvky prepúšťajúce svetlo. Aj tak to narúša jednoduchý obraz Vikingov ako primitívnych bojovníkov bez kultúry.
Dnes jednoducho lákadlo a inšpirácia
Hoci o nich existuje mnoho mýtov, sú výrazným lákadlom, symbolom a stavebným kameňom pre turizmus a kultúru Švédska, Nórska, Dánska, aj Islandu. Ich kultúra a všetky fámy prepojené na Vikingov sú často o sile, pôsobia ako atraktívny prvok a vzhľad vikinga je dnes súčasťou osobného štýlu viacerých mužov s dlhou bradou, telom a doplnkami. Do značnej miery je imidž severských krajín a ich histórie vidieť aj v motívoch tetovaní mužov aj mimo Škandinávie. Nakoniec ide o symboliku a odkaz, síce nie vždy presný, ale atraktívny a fascinujúci.
Roman, Viki, Tomáš
