Mláďatko kondora kráľovského, ktoré sa nedávno vyliahlo v New Yorku v ZOO Bronx ošetrovatelia kŕmia cez maňušku (ľudská ruka s rukavicou s imitáciou vtáčej hlavy). Maňuška na ruke pripomína vtáčieho rodiča a malý kondor tak aspoň nevníma reálneho človeka ako súčasť svojej existencie. Len čo kondor zosilnie, má putovať do voľnej prírody, kde by mu človek mohol ublížiť. Malý kondor by inak doplatil na nezáujem svojich vtáčích biologických rodičov, ktorí nepatria medzi vzorných. Vzácny vták z Južnej Ameriky, ktorý svet rekordov nadchne svojim rozpätím krídel, má vyššiu šancu prežiť, ak sa o starostlivosť postarajú ošetrovatelia.
Tí v preoblečení za vtáčieho rodiča prinášajú potravu a aspoň tak mu kompenzujú rodičovstvo. Z miesta, kde ho majú, však nestráca kontakt aj so skutočnými kondormi. Cez sklo má totiž dohľad na iné dospelé jedince. Táto technika nie je nová. ZOO Bronx ju prvýkrát použila v roku 1981 pri odchove mláďat andského kondora, ktoré boli neskôr úspešne vypustené do voľnej prírody v Peru. Podobný prístup bol použitý aj pri záchrane kriticky ohrozeného kalifornského kondora.
Často jediná šanca na prežitie – impriting
Keď sa mláďa ocitne bez rodičovskej starostlivosti — či už v dôsledku úhynu rodiča, jeho nezáujmu alebo odmietnutia mláďaťa — zasahujú odborníci v zoologických záhradách, záchranných staniciach či rehabilitačných centrách. Ich cieľom je zabezpečiť správny vývoj mláďaťa bez toho, aby si vytvorilo nevhodné väzby na človeka, čo je obzvlášť dôležité pri druhoch určených na návrat do voľnej prírody.
Prevencia imprintingu: zachovanie prirodzeného správania
Imprinting je proces, pri ktorom si mláďa v kritickom období vývoja vytvára väzbu na objekt, ktorý považuje za rodiča. Ak by sa mláďa príliš naviazalo na človeka, mohlo by to viesť k strate plachosti a prirodzenej ostražitosti, čo by v prírode mohlo ohroziť jeho prežitie. Preto odborníci využívajú rôzne metódy, ako napríklad použitie maňušiek alebo kostýmov pripomínajúcich dospelé jedince daného druhu, aby minimalizovali kontakt s človekom a podporili prirodzené správanie mláďaťa.
Význam pre ochranu prírody
Použitie maňušiek a kostýmov pri odchove mláďat je kľúčové pre ich úspešné začlenenie do prirodzeného prostredia. Zachovanie prirodzeného správania a plachosti voči ľuďom zvyšuje šance na prežitie mláďat po vypustení do prírody a prispieva k úspešnosti programov na ochranu ohrozených druhov.
Tieto metódy predstavujú dôležitý nástroj v moderných stratégiách ochrany prírody, umožňujúc mláďatám vyrastať s minimálnym ľudským vplyvom a maximalizujúc ich šance na úspešný návrat do voľnej prírody. Vo svete sú známe prípady, kedy sú mláďatá vychovávané s figurínami, alebo imitáciami svojich rodičov. Prsníky pri cicavcoch a šelmách sú pritom falošné, tvorené fľaškou a cumľom,prípadne napájačkou.
Stránky ZOO BRONX