Vysoké opätky sa dnes spájajú najmä so ženskou módou, eleganciou a luxusom. Kultúrny a módny prerod potreboval dlhý čas, aby od koní a praktických dôvodov na mužských nohách vysoké opätky prešli k ženám, kde sú prvkom elegancie a zdvihnutia výšky celej postavy. Aj topánky na podpätkoch samotné už vyzerajú inak, takže s mužmi ani nemôžu mať nič spoločné. Dnes vôbec nejde o mužský prvok a aj obuv je dizajnovaná pre ženy. V dávnej histórii to však bolo inak – pôvodne ich nosili predovšetkým muži. V rozprávkach či historických filmoch vidíme šľachticov, ktorí si potrpeli na luxus a maniere. Vysoké topánky so zdobenými opätkami symbolizovali moc a spoločenské postavenie. Ako sa teda stalo, že opätky sa časom presunuli najmä do sveta žien?
Začiatky: praktické aj mocenské využitie
Najstaršie známe opätky, alebo celé podrážky sa objavili v starovekom Egypte a Perzii. Egyptskí mäsiari používali nízke opätky prakticky – aby nestáli priamo v krvi zvierat. Mäsiarske dielne boli tienené, bez prístupu slnka a dláždené, aby boli umývateľné, respektíve splachovateľné prúdom vody. Podobne na tom boli garbiarske a farbiarske dielne neskôr. V Perzii (10.–11. storočie) nosili jazdci vyššie opätky, ktoré im pomáhali udržať nohu v strmeni.
Tento prvok sa preniesol aj do Európy, kde sa v 16. a 17. storočí opätky stali módnym doplnkom šľachty. Stále šlo o obuv jazdeckých topánok, na hony a neraz to boli čižmy s úpravou vysokého opätku. Nie lodičky, ktoré si spájame s vysokým opätkom z dnešného pohľadu.
Opätky ako symbol mužskej moci
V Európe preslávil opätky francúzsky kráľ Ľudovít XIV., ktorý nosil zdobené, často červené opätky. Tieto topánky sa stali symbolom bohatstva a privilegovaní muži ich používali ako ukážku spoločenského statusu. V tej dobe boli opätky jednoznačne mužskou záležitosťou a so ženami sa nespájali. Šlo aj o topánky so zúžením vyvýšeného opätku smerom k zemi, ako poznáme dnes.
S vysokými opätkami sa stretávame aj na „divokom západe“ pri osídľovaní USA. Využívali ich čižmy, opäť pre účely uchytenia strmeňa, ale nešlo o výraznú výšku so zúžením pri zemi, ako nútila dnešná predstava.
Prelom: ženy preberajú módny prvok
Postupne, koncom 17. a začiatkom 18. storočia, sa vysoké opätky začali objavovať aj v ženskej móde. Ženy z vyšších vrstiev ich využívali na predĺženie postavy, zvýraznenie ladnosti a odlíšenie sa od nižších tried. Muži však začali od opätkov ustupovať, najmä v období osvietenstva, keď sa módne ideály menili a praktickosť nahrádzala okázalosť. V 19. storočí sa vysoké opätky už naplno stali súčasťou dámskej obuvi.
Vývoj v 20. storočí: od luxusu po každodennosť
Začiatok 20. storočia – objavili sa prvé modernejšie dizajny, opätky sa však považovali skôr za spoločenskú obuv.
- 50. roky – príchod ikonických „stilettos“ (ihličkových opätkov), ktoré definovali ženskú eleganciu.
- 70. roky – na scénu prišli platformy a veľmi vysoké opätky, často považované za extravagantné.
- 21. storočie – obuv s opätkami je súčasťou módnych kolekcií, no zároveň sa objavuje trend pohodlia a nízkych alebo stredných opätkov vhodných na bežné nosenie.
Čo je prijateľné a čo už (spoločensky a zdravotne) príliš?
Bežné opätky pre každodenné nosenie sa pohybujú okolo 3 – 5 cm.
Spoločenská obuv a módne modely pre špeciálne príležitosti majú často 7 – 10 cm.
Extrémne vysoké opätky nad 12 cm sa považujú za nepraktické a nosia sa skôr na módnych prehliadkach než v každodennom živote.
