V posledných rokoch sa drony stali populárnym doplnkom turistov. Ponúkajú atraktívne letecké zábery krajiny, ktoré sa rýchlo dostanú na sociálne siete. Málokto si však uvedomuje, že v prostredí národného parku sa dron môže premeniť na vážnu hrozbu. Hluk vrtúľ, nečakané prelety ponad hlavy ľudí a divej zveri, či riziko kolízií s vtáctvom robia z dronov problém, ktorý ochrancovia prírody považujú za mimoriadne vážny. Kritika dronov v chránených územiach sa často stretáva s výsmechom a zľahčovaním, no argumenty proti ich používaniu sú jasné a podložené ochranárskymi aj právnymi dôvodmi. Na internete amatérsky dron nachádza podporu v argumentoch, ktoré sú bezohľadné už len tým, že ich vôbec niekto napíše. V čom je teda problém?
Minimálne v tom, že kým turista má svoj pach a vyhradené turistické chodníky, dron ignoruje všetko a veľmi rýchlo prekonáva výšky, vzdialenosti a akékoľvek hranice. Minimálne hranice slušnosti a zároveň tie písané.
Z pohľadu zákona
Z pohľadu zákonaVo väčšine národných parkov na Slovensku aj v Európe je lietanie dronom bez povolenia zakázané. Národné parky sú územia s osobitným režimom, kde sa dôraz kladie na ochranu ticha, bezpečnosť turistov a najmä na nerušený život živočíchov. Prevádzka dronu je definovaná ako letecká činnosť, ktorá podlieha regulácii a vyžaduje povolenie správcu parku. Turista, ktorý bez oprávnenia spustí dron nad územím, sa teda dopúšťa porušenia zákona a riskuje pokutu. Máte nutkanie písať niečo o motorových pílach a stavebnom ruchu pri výstavbe hotelov? Odpustite si časté frázy zľahčovateľov. Stavebný ruch a práca pilčíkov, ak sa vyskytne, má jednu lokáciu, hluk prichádza postupne a aj s ľuďmi s pachmi. Má systém, „papiere“ (alebo dokumentáciu a teda aj dohľadateľnú zodpovednú osobu) a postupnosť. Dron prichádza rýchlo, bez povolení, kontroly, evidencie a bez ohľadu na nič.
Na použitie drona v chránenom území sa vzťahuje §16 ods. 2, §15 ods. 2 písm. a) a §14 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), ktorý definuje potrebu získania súhlasu orgánu ochrany prírody na let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením (takým je aj dron), ktorého výška letu je menšia ako 300 metrov nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 metrov a §16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody, t.j. zákazu použitia zariadenia rušiaceho pokoj a ticho v územiach s 5. stupňom ochrany prírody. (zdroj: TANAP.SK)
Z pohľadu ochranára
Z pohľadu ochranáraOchrancovia prírody upozorňujú, že dron nie je len „hračka“ či moderná kamera. Ide o zariadenie, ktoré vnáša do pokojného prostredia národného parku neprirodzený hluk a pohyb. Zatiaľ čo turisti sa pohybujú po chodníkoch a ich prítomnosť je zver schopná identifikovať a vyhodnotiť, ale dron je nepredvídateľný. Nezapácha a pohybuje sa extrémne rýchlo bez ohľadu na skaly, kosodrevinu, či les. Preletí ponad hniezdo, priblíži sa k skalám, alebo sa spustí nad zvieratá v čase, keď potrebujú pokoj. Ochranca prírody takýto zásah vníma ako priame narušenie biotopu a správania živočíchov.
Z pohľadu zvieraťa
Z pohľadu zvieraťaNajdôležitejší je však pohľad zveri. Zviera človeka zacíti podľa pachu a často má šancu včas sa vzdialiť. Dron však pach nemá. Objaví sa náhle a sprevádza ho špecifický zvuk pripomínajúci roj včiel alebo sršňov. Pre väčšinu živočíchov je to jednoznačný signál hrozby. Veľmi vážny signál hrozby zakorenený v inštinktoch. Iba hlupák uvažuje nad tým, že „zviera predsa vidí, že to je dron a nie nájazd sršňov„, ale aj takéto komentáre existujú.
Zvieratá nevedia, čo je to dron a akú hrozbu predstavuje, ak je k nemu najbližšie možno skúsenosť s poškodeným hniezdom divých včiel, alebo inej podobnej hrozby. Zvieratá reagujú útekom, ktorý ich môže zaviesť do nebezpečenstva – napríklad do blízkosti skalných zrázov alebo do terénu, kde si môžu ublížiť. Kamzíky, srny, daniele či jazvece nie sú na takéto situácie prispôsobené a stres z prítomnosti dronu môže narušiť ich prirodzený rytmus života.
Riziko pre vtáctvo
Riziko pre vtáctvoOsobitnou kapitolou je vtáctvo. Pre dravé vtáky môže dron pôsobiť ako korisť. Pokusy uloviť ho však končia nešťastne – ostré vrtule môžu vtáka vážne zraniť. Nič prírodné nemá ostré vrtule z vrchu. Opäť sme mali možnosť vidieť komentáre „odborníkov o tom“ že orol predsa „vidí, že to má vrtule v pohybe“. nie, vrtule v pohybe celom nevidieť a nemožno chápať ako hrozbu. To predstavuje obrovské riziko najmä pre vzácne a chránené druhy, ktoré patria medzi najohrozenejšie symboly našich národných parkov.
Spoločenská hodnota takýchto zvierat je pomerne vysoká a pokuta v prípadoch chytenia a dokázania viny tiež. Dron je však rýchly a dronista zväčša tiež. Mnohí presne vedia, aký je postup a čo si môžu dovoliť a presne vedia, prečo dron ukrývajú a dávajú pozor, kedy ho odhalia. Jediný neopatrný let dronu môže znamenať tragédiu pre jedinca a stratu pre celé hniezdisko. Zabitie matky, ktorá zásobuje mladé v hniezde znamená usmrtenie hneď niekoľkých kusov. „Výborne!“
Ako sa správajú dronisti
Ako sa správajú dronistiMnohí turisti, ktorí si donesú dron do národného parku, si neuvedomujú závažnosť situácie. Často lietajú nad hlavami iných návštevníkov, čím ohrozujú ich bezpečnosť. Chcú mať krásne fotky, mať uhol, aký zo zeme nedosiahnu. Plnia fotobanku, alebo sociálne siete. nad Velickým plesom sme opakovane našli špecialistov s dronom bez akýchkoľvek povolení a nie sú to len Slováci. Ku kamzíkom sa peši bežne nedostanete, ale s dronom to ide. Dá sa to spraviť ako rýchle priblíženie sa. Takto však nielenže rušia pokoj divej zveri, ale ohrozujú aj jej prežitie. Argument, že ide len o pár minút letu a „nič sa predsa nestane“, neobstojí.
Dronista nie je automaticky záruka, že vie ovládať svoj stroj. že naozaj vidí, kam a kadiaľ letí, že má potrebné skúšky, povolenia a skúsenosti v lesnom teréne. Letiaci dron nepredstavuje z hľadiska letectva problém len pre zver, ale je letiacim predmetom a aj jeho pád, dopad, či let môže predstavovať zranenie iného návštevníka. Prípady zranenia sú už vo svete známe, aj pádu, škody, či zranenia. Nie vždy ale SD/microSD karta aj vedie k úspešnému identifikovaniu previnilca.
Čiže – ešte raz: Prečo je zákaz nevyhnutný
Národný park má byť priestorom ticha a pokoja. Turistické chodníky sú striktným priestorom a preto sa volá turistický chodník. Aj zver vie, kde sa chodníky nachádzajú a priestor v národnom parku tak je často rozdelený na priestor, kde turistov nestretávajú a nie je tam ani ich pach. Mnohé priestory v parkoch sú neprístupné pre peších turistov, kosodrevina, skalné zrázy, alebo vyššie položené miesta, kde žijú chránené druhy práve preto, že ide o priestor neohrozovaný niekým.
Je neprípustný argument, že aj odborníci a ochranári majú drony. Majú drony v prípade potreby a používajú ich, či postupujú v zmysle postupov, za účasti iných odborníkov a vedia ako, kedy a v ktorom priestore lietať. Vedia, čo si môžu dovoliť, v akom priestore a voči ktorým druhom. Aj prípadné vlastné zlyhanie a zranenie zvery práve oni dokážu vyriešiť. Bežný turista nemá ani poňatia, čo si môže dovoliť, v akej výške, pri ktorom druhu, ktorý priestor je „NO-GO“ zóna a zväčša sa nad niečím takým ani nezamýšľa.
Dron, ktorý neprichádza postupne a nevydáva pach + vydáva mechanický zvuk a bez povolenia lieta ponad územie, narúša presne to, čo sa snažíme chrániť. Preto platí prísny zákaz používania dronov bez povolenia správcu parku. Nie je to byrokratická šikana, ale základná ochrana toho, čo má zostať nedotknuté – divokej prírody a života zvierat.
- TIP: Pozrite si tiež: Aké filmy sa nakrúcali v Slovenskom raji?
