Čo to znamená stanné právo a jeho podoba, či história na Slovensku

Čo to znamená stanné právo a jeho podoba, či história na Slovensku

Stanné právo je osobitný režim vynutenia poslušnosti verejnosti, respektíve krajiny ako takej. Stanné právo sa vyhlasuje pre územie mesta, kraja, alebo je celonárodné. K tomu, aby vôbec mohlo byť stanné právo vyhlásené, je podmienku vyhlásený výnimočný stav spôsobený prírodnou katastrofou (sopka, zemetrasenie rozsiahle búrky, víchrice), humanitárnou krízou (hlad, šíriace sa choroby), alebo sa vyhlasuje pri takých udalostiach ako sú občianske nepokoje, vojna a podobne. Stanné právo je nástrojom pre vládu a armádu, ktorého cieľom je vynútiť si poslušnosť a poriadok v štáte, ak to doteraz nebolo možné inými prostriedkami.

Stanné právo a prítomnosť polície

ilustračná snímka

Stanné právo u nás:

Stanné právo bolo na našom území vyhlásené Slovenskou Národnou Radou 15. mája 1945 a týkalo zbavovania krajiny od fašistov, kolaborantov a okupantov. Odvtedy sa na našom území neopakovalo. Vo svete sa v rôznych rokoch vyhlásilo stanné právo v rôznych svetových metropolách, pre občianske nepokoje, rasistické útoky, rabovanie, prípadne stanné právo vyhlásili aj na východnej Ukrajine počas posledných nepokojov. Stanné právo sa vyhlasuje podobne ako zákon, často v zrýchlenom konaní, predkladá ho výkonná úradná moc, čiže parlament a predseda vlády. V prípade Ukrajiny bol vyhlasovateľom prezident so schválením v ukrajinskom parlamente.

Filmovanie a komparzisti

ilustračná snímka

Jeho vlastnosti môžu byť rôzne

Stanné právo vo všeobecnosti znamená sprísnenie režimu. Stanovuje sa preto, aby sa zamedzilo činnosti, mobilizácii síl, neprehľadnosti situácie na verejnosti, nepokojom a neposlušnosti voči nariadeniam. Stanné právo môže mať rôzne podoby v africkej krajine, v americkom vyspelom meste, ale taktiež v rôznych miestach na Slovensku. Vo všeobecnosti platí, že v prípade stanného práva je sprísnený režim voľného pohybu osôb. Krajina sa ním môže brániť pred nepokojmi a tak bez výnimky, platí pre verejnosť niekoľko povinností. Môže byť ňou nie len zamedzenie vychádzania von, ale rovnako tak povinnosť ľudí podieľať sa na niektorých záchranných prácach, alebo nevyhnutných rýchlych stavebných prácach, napríklad pre stavbu rýchlych poľných nemocníc a podobne.

Počas stanného práva sa môže, v závislosti od konkrétneho znenia, majetok podnikateľov využívať pre potreby štátu a verejného prospechu. V krajných prípadoch znamená stanné právo aj možnosť, že štát pre verejný záujem prevezme kontrolu nad majetkom firiem, podnikateľov, organizácií, aj súkromných osôb. Môže použiť ťažkú techniku podnikateľov aj súkromníkov, traktory, bagre, nákladné vozidlá, aj osobné vozidlá pre potreby verejného záujmu.

stanné právo a mobilizácia armády

Počas stanného práva sa mení stíhanie a trestanie previnilcov. V závislosti od krajiny sa môže za súdnu moc a rozhodovanie o treste, stanoviť aj moc úradná, či dokonca zložená z ľudí celkom mimo odbor. Extrémne prípady nedostatku plnohodnotnej súdnej moci, jej neprístupnosť do regiónov a nevyhnutnosť okamžitej „exekutívy“ v teréne na šťastie na Slovensku nehrozí. Počas stanného práva však môžu platiť zvýšené tresty, obzvlášť vysoké tresty za porušenia zákonov, prípadne exemplárne tresty za porušenie zákonov súvisiacich s udalosťami, ktoré viedli k vyhláseniu stanného práva. Napríklad vyhlásenie sprísneného režimu kvôli nepokojom v uliciach znamená v prípade chytenia útočníka podpaľujúceho auto oveľa vyšší trest, ako keby bol zo zločinu usvedčený v čase bez stanného práva.

prázdne ulice

Taktiež ak počas stanného práva zákony upravujú primárne potreby krajiny a slovenský výrobca obväzov by ignoroval potreby slovenských nemocníc a predal by svoju produkciu do Poľska, mohol by čeliť prísnym súdom. Mimoriadne prísny trest by však hrozil aj nezodpovedným jednotlivcom, ktorý by v prípade vážnej nákazy mohli svojim konaním, pohybom, alebo bezohľadnosťou nakaziť verejnosť. Predstavujú tak riziko pre verejnosť. Štát sa nezdržiava dôkladným súdmi v zdĺhavých konaniach, ale koná rýchlo a prísne.

Terorizovanie ľudí, alebo naozaj verejné blaho?

Z pohľadu dotknutého jednotlivca je stanné právo vnímaný negatívne. Štát nepozerá na vlastnícke práva, hodnotu, nenakupuje techniku, ak v krajine technika existuje. Nenakupuje priestor, ak pre záchranu ľudských životov stačí veľká čistá a inak nevyužívaná hala súkromnej osoby v danom regióne. Účelom stanného práva je dať do rúk štátu moc zabezpečiť bezpečnosť a záchranu životov čo najviac ľudí bez toho, aby rozhodovali jednotlivci a drobní podnikatelia o tom, koľko pomoci, komu, kedy a ako bude poskytnutej. O rozsahu záchranných prác a zabezpečení poriadku rozhoduje štát, polícia, alebo armáda.

Dojem, že ide o terorizovanie, vzniká v čase zavedenia stanného práva. Dobre riadený štát, alebo armáda, ho používa ako nevyhnutnosť, ak sa verejná poslušnosť nebude dať, alebo do momentu vyhlásenia nepodarila dosiahnuť inými cestami.

Stanné právo taktiež znamená

Počas stanného práva je v mnohých krajinách niekoľko nariadení totožných. Je to napríklad zákaz štrajkovej pohotovosti podnikov. Zamestnanecká nespokojnosť nie je tolerovaná. Súčasná generácia nepamätá vojnové obdobia a obdobia núdze. Preto je verejný pohľad na akékoľvek humanitárne krízy, vojnové a povojnové obdobia len reprodukovaný z rozprávania, či historických záznamov. Ani počas vojny nebol priestor pre tých, ktorým sa nechcelo pomáhať v továrňach, či pri zásobovaní. V prípade krízy totiž nejde o jednotlivca, ale o nás. Ak máme počas stanného práva nasadiť svoje ruky na prácu pre ostatných, robíme to pre seba aj pre nich. Odmietnuť môže znamenať trest.

Počas vyhlásenia stanného práva je o tomto stave informovaná verejnosť vždy všetkými cestami, aby sa podarilo vyhnúť neinformovanosti aj takého človeka, ktorý nemá prístup k elektronickým médiám. Vyhlásenie stanného práva tak býva aj v tlačenej podobe, v novinách, distribuované na verejné tabule, na dverách kostolov, u hlásnikov, trubačov, aj keď v súčasnosti jedine ak v rámci kultúrnych obyčajov odľahlých obcí.

Avatar
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Salaš Krajinka pri Ružomberku
Salaš Krajinka, miesto komerčné aj oddychovo-kultúrne

Výstava ľudské telo, BODY THE EXHIBITION
Výstava ľudského tela BODY THE EXHIBITION (2017) opäť v Bratislave

Stres a chlapík kde je starý kompík
Stres a nervozita: Rady a triky ako sa účinne zbaviť stresu

Zavrieť