Výstavba diaľnic si vyžaduje zásah na veľmi dlhé úseky na miestach, ktoré prepájajú doliny, oblasti, alebo kopírujú neraz tok veľkých riek. Tak ako kopírovali aj trasy dávnych obchodných ciest a kde sa spája logika výstavby nejakého sídla. Odkrývanie zeme kvôli podložiu budúcej cesty tak odkryje občas niečo z dávnej minulosti. Presne to sa stalo pri budovaní bratislavského obchvatu D4/R7, kde archeológovia narazili v roku 2017 na objav, ktorý označili za jeden z najvýznamnejších na Slovensku za posledné desaťročia.
Avarské pohrebisko v Podunajských Biskupiciach
Na okraji dnešných Podunajských Biskupíc sa pod vrstvami zeme skrývalo rozsiahle avarské pohrebisko staré približne 1300 rokov. Samotné nálezisko bolo mimoriadne rozsiahle, no jeden predmet vyvolal pozornosť aj ďaleko za hranicami Slovenska – vzácna minca z obdobia vlády Karola Veľkého.
Archeológovia počas niekoľkomesačného výskumu odkryli viac než 460 hrobov. Mnohé patrili príslušníkom vyšších vrstiev avarskej spoločnosti. To svedčí o tom, že v blízkosti musela byť osada, možno opevnenie, alebo sa udiali udalosti, ktoré o život pripravili v kratšom časovom úseku vyšší počet ľudí. Objavili sa jazdecké hroby, zdobené opaskové kovania, šperky, keramika, bronzové predmety aj stopy po zvykoch spojených s posmrtným životom. Niektoré hroby mali rozmery až tri krát tri metre a boli hlboké takmer dva metre.
Najväčšiu senzáciu však vyvolala nenápadná strieborná minca z konca 8. storočia. Tá je aj v médiách uvádzaná ako jedna z najkonkrétnejších zaujímavostí, ktoré sa podarilo nájsť. Samozrejme, je dôležitým nástrojom, cez ktorý je možné lepšie datovať vek pohrebiska. Archeológovia identifikovali karolínsky denár z rokov približne 771 až 793, teda z obdobia vlády franského panovníka Karola Veľkého. Podľa odborníkov išlo o európsku raritu. V čase objavu bolo vo svete známych iba štrnásť podobných mincí, no všetky pochádzali zo starých zbierok. Bratislavský nález sa stal prvou takouto mincou objavenou priamo počas archeologických vykopávok.
Ako suvenír
Minca bola navyše prerazená. Archeológovia sa domnievajú, že neslúžila ako platidlo, ale ako prívesok alebo medailón. To sa stávalo napríklad u iných národov, než v akom bolo platidlo vydané, ak šlo o suvenír. Objavili ju na hrudníku pochovanej ženy. To naznačuje, že predmet mohol mať symbolický alebo prestížny význam. Celý objav zároveň poukazuje na kontakty medzi Avarmi a Franskou ríšou v období pred veľkými vojenskými konfliktmi Karola Veľkého s Avarským kaganátom. Aspoň taký predpoklad môže byť.
Samotní archeológovia označili objav za životný moment. Vedúci výskumu Milan Horňák uviedol, že ide o nález, ktorý sa archeológovi podarí možno raz za život. Okolie Bratislavy bolo síce bohaté na avarské náleziská už v minulosti, no takto rozsiahly objav sa na Slovensku podaril po mnohých desaťročiach.
Nálezy a poznatky
Zaujímavé je aj to, čo nálezisko prezradilo o každodennom živote. V hroboch sa často nachádzali keramické nádoby a zvieracie kosti – pravdepodobne jedlo určené pre zosnulých do posmrtného života. Niektoré nádoby už niesli slovanské prvky, čo naznačuje postupné miešanie kultúr v regióne dnešného Slovenska.
Hoci sa v čase objavu hovorilo o tom, že najvzácnejšie exponáty by mohli byť neskôr vystavené verejnosti v Slovenskom národnom múzeu, nedeje sa tak. Výskum však pokračoval aj po roku 2017 a ďalšie archeologické práce v Podunajských Biskupiciach odhalili nové časti pohrebiska. Po roku 2017 ale nie je stále známe, kde sa budú objavovať artefakty a objavy a či vôbec. Zmienky o SNM zrejme vydedukovali autori článkov, ktorí o objave informovali. Dedukcia však vychádzala z očakávaní, avšak výskum nepodliehal pracovníkom SNM a nebol súčasťou SNM. Článok budeme aktualizovať, ak sa nám podarí získať informáciu o tom, kde sa koná výstava, alebo prezentácia objavov z pohrebiska.
