Americkí vedci zistili, že…
Stačí niekedy niekoľko prvých slov a časť internetovej diskusie už nepotrebuje vedieť, čo nasleduje. Objavia sa poznámky o amerických vedcoch, ktorí údajne „zistia všetko“, o platených výskumoch, vakcínach, čipoch, ovládaní ľudí či počasia a ďalšie príbehy, ktoré s konkrétnou vedeckou prácou nemajú nič spoločné.
Samotné slovné spojenie „americkí vedci zistili“ pritom nie je ani dôkazom pravdivosti, ani dôvodom na nedôveru. Rozhodujúce je niečo celkom iné: kto výskum uskutočnil, na akej inštitúcii, akou metódou, na akej vzorke, či boli výsledky publikované a či ich možno nezávisle preveriť.
Je dokonca pravda, že frázu o „amerických vedcoch“ zneužívajú aj autori hoaxov. Vymyslia tvrdenie, nepridajú názov univerzity, autora ani štúdiu a odvolajú sa na neurčitú autoritu. Skepsa voči takému textu je správna. Je však veľký rozdiel medzi otázkou „Ktorí vedci a kde je výskum?“ a automatickým odmietnutím výsledku preto, že pochádza zo Spojených štátov.
V slovenských diskusiách pritom málokoho rovnako podráždi formulácia „japonskí vedci vyvinuli“, „holandskí výskumníci zistili“, „nemecký tím objavil“ alebo „čínski vedci predstavili“. Pri USA sa u časti publika k vedeckej informácii okamžite pridáva politická, kultúrna či konšpiračná bublina. Lenže množstvo správ začínajúcich americkou univerzitou alebo laboratóriom má pomerne jednoduché vysvetlenie. Spojené štáty desaťročia vytvárali jedno z najväčších prostredí pre výskum na svete.
Prečo sa tak často spomína práve USA
Výskum potrebuje viac než nadaného človeka a dobrý nápad. Potrebuje laboratóriá, prístroje, materiál, ľudí, čas a predovšetkým peniaze. Potrebuje prostredie, v ktorom môže odborník roky pracovať na probléme bez istoty, že z neho na konci vznikne výrobok. A práve rozsah tohto systému vysvetľuje veľkú časť americkej vedeckej viditeľnosti.
Podľa amerického National Center for Science and Engineering Statistics dosiahli výdavky na výskum a vývoj uskutočňovaný v USA v roku 2023 približne 937 miliárd dolárov. V roku 2024 sa odhadovali už na takmer bilión dolárov. Koľko na výskum u nás vynaložila slovenská vláda? Dobre. Nebudeme provokovať. Obrovskú úlohu pritom nehrá iba štát. Americké firmy zabezpečujú približne tri štvrtiny financovania výskumu a vývoja a patria aj k jeho najväčším vykonávateľom. Firmy napredujú a zo zisku platia vlastné výskumy. Jednoduché. Tak to má Google, SpaceX, tak to má Facebook, Microsoft, americké automobilky, aj množstvo labákov.
To je podstatný rozdiel oproti prostrediu, kde firma predovšetkým vyrába podľa existujúcej dokumentácie, plní objednávky alebo montuje súčiastky navrhnuté niekde inde. Vývoj nového stroja môže znamenať platiť skupinu konštruktérov niekoľko rokov, postaviť prototyp, zničiť ho pri skúškach, postaviť ďalší, vyrobiť vlastný softvér, zaplatiť merania a nakoniec zistiť, že pôvodná myšlienka nefungovala. To je prípad mnohých prototypov lietadiel, ktoré nikdy neprešli do sériovej výroby. Prípad návrhov vesmírnych rakiet, ktoré SpaceX nakoniec nefinancovalo, alebo by nikdy nevzlietli. Farmaceutický vývoj môže trvať viac než desať rokov a veľká časť skúmaných látok sa k pacientovi nikdy nedostane. Proces testovania liekov na ľuďoch je komplikovaný a zdĺhavý.
Práve preto nie je samozrejmosťou, že každá fabrika má vlastné vývojové centrum alebo že každá technologická spoločnosť vytvára vlastné nové výrobky.
Rozdielov je viac
Rozdiel vidieť aj na európskych údajoch. Slovensko v roku 2024 vynaložilo na výskum a vývoj približne jedno percento svojho HDP. Priemer Európskej únie bol 2,2 percenta. Neznamená to, že na Slovensku nie sú kvalitní vedci. Znamená to, že pracujú v podstatne menšom výskumnom ekosystéme. S menším rozpočtom a nemôžu sa na mnohých odvetviach výskumu púšťať do nových projektov, výskumov a do príliš neprebádaných vôd, pretože by taký výskum nedokázali obhájiť a pokračovať v ňom.
Americký systém pritom spája federálne peniaze, univerzity, súkromné laboratóriá, armádny výskum, technologické firmy, startupy a investorov. Samotný National Institutes of Health pracuje s rozpočtom približne 48 miliárd dolárov a označuje sa za najväčšieho verejného financovateľa biomedicínskeho výskumu na svete. Potom už nie je zvláštne, že veľké množstvo nových liečebných postupov, materiálov alebo technológií vznikne práve v pracovisku s americkou adresou. Nuž a potom už je aj pochopiteľné, prečo mimoriadne talentovaný vedec, ktorý na sebe pracuje desaťročia, odchádza zo Slovenska, ak uznanie svojej práce a najmä vytúžené výsledky dosiahne až v Prahe, v Nemecku, alebo rovno v USA.
Od tranzistora po liečbu rakoviny
História ponúka dostatok konkrétnych príkladov. V Bellových laboratóriách v USA vznikol v roku 1947 prvý funkčný tranzistor. John Bardeen, Walter Brattain a William Shockley tým položili jeden zo základov modernej elektroniky. O jedenásť rokov neskôr zostrojil Jack Kilby v spoločnosti Texas Instruments prvý funkčný integrovaný obvod. Robert Noyce v spoločnosti Fairchild následne vyvinul vlastné riešenie vhodné na praktickú výrobu. Bez tejto vývojovej línie by dnešné počítače, mobilné telefóny, riadiace jednotky automobilov či zdravotnícke prístroje vyzerali úplne inak.
V roku 1969 vzniklo prvé spojenie siete ARPANET medzi UCLA a Stanford Research Institute. Projekt financovala americká agentúra ARPA a stal sa jedným z rozhodujúcich predchodcov dnešného internetu. Ani tu však nie je správne zjednodušiť históriu na tvrdenie, že „Američania vynašli internet“. Internet vznikal z množstva technológií a práce ľudí z viacerých krajín. World Wide Web napríklad vytvoril britský informatik Tim Berners-Lee v európskom CERN-e. Veda a technika takmer nikdy nemajú jedinú štátnu vlajku.
Americké ministerstvo obrany začalo v 70. rokoch vyvíjať systém GPS. Technológia pôvodne určená pre vojenskú navigáciu sa neskôr stala každodennou súčasťou dopravy, mobilných telefónov, logistiky, záchranných systémov aj poľnohospodárstva.
V medicíne možno pripomenúť vakcínu Jonasa Salka proti detskej obrne uvedenú v roku 1955 alebo prácu Jamesa Allisona na mechanizme CTLA-4, ktorá pomohla vytvoriť úplne nový spôsob liečby rakoviny pomocou imunitného systému. Nobelovu cenu za túto oblasť získal Allison spoločne s Japoncom Tasuku Hondžóm, ktorého výskum PD-1 priniesol ďalšiu časť dnešnej nádorovej imunoterapie.
A potom je tu mRNA.
Jeden z najdôležitejších objavov umožňujúcich moderné mRNA vakcíny vznikol na University of Pennsylvania. Toľko stačí, aby to vyprovokovalo internetové vrieskanie tých, ktorí si dokážu svoje teórie domyslieť na základe pár slov. Ak by médiá napísali „americkí vedci zistili“, geograficky voči hlavným objaviteľom by to nebolo nesprávne. Jednou z dvoch kľúčových osobností bola Katalin Karikó, ktorá sa narodila v Maďarsku. Druhým bol americký imunológ Drew Weissman. A práve na tomto príklade možno najlepšie pochopiť, čo výraz „americký výskum“ v skutočnosti často znamená. Financoval ho, udržal, podporil a priestor so zázemím mu ponúkol americký výskumný ekosystém.
Americká univerzita neznamená americký pas
Tím americkej univerzity môže pozostávať z Američana, Inda, Číňanky, Čecha, Slovenky, Nemca, Japonca či človeka pochádzajúceho z úplne inej krajiny.
Podľa údajov americkej National Science Foundation tvorili ľudia narodení mimo USA v roku 2024 približne 22 percent celej americkej STEM pracovnej sily. V samotných vedeckých a inžinierskych profesiách bol ich podiel ešte vyšší. Medzi pracovníkmi vo vede a technike s doktorátom tvorili ľudia narodení v zahraničí v roku 2023 približne 46 percent. Takmer polovica. Preto veta „vedci z americkej univerzity“ často nehovorí nič o národnosti vedcov, ale pritom je správna. Taktopodaná informácia je správna, pretože na analýzu, koľko percent má ktorá náročnosť a koľko z jeho úspechu súvisí s americkou investíciou do jeho práce, podpory a zázemia, je potom na samostatnú rozsiahlu zložku. Informácia pritom správne uvádza a hovorí o mieste, kde mali laboratórium, financovanie, prístroje a podmienky na prácu.
Spojené štáty boli celé desaťročia mimoriadne úspešné práve v priťahovaní talentu. Vojny, komunizmus, neľahká situácia vyháňali ľudí, ktorí chceli tvoriť a využiť svoje vzdelanie. Ľudia prichádzali za univerzitami, laboratóriami, firmami, kapitálom aj možnosťou svoje nápady uskutočniť. Doma neboli pochopení, nemali šancu, alebo boli pre svoje vzdelanie predmetom sledovania, zastrašovaní, dokonca stíhaní ako lovná zver.
Ani my sme neboli a nie sme bokom
Poznáme to dokonca z vlastných dejín. Slovenský rodák Jozef Murgaš odišiel koncom 19. storočia do Spojených štátov a práve tam pracoval na bezdrôtovej telegrafii. V americkom patentovom systéme získal patenty na svoje riešenia a vo Wilkes-Barre v Pensylvánii uskutočňoval svoje experimenty. Bol to slovenský vynálezca. Výskum však robil v Amerike. Po 2. svetovej vojne dramaticky unikali aj ďalší odborníci v mnohých odboroch.
A dnes? Dnes by sme našli stovky takých príkladov. Medzi nimi Diana Virgovičová, ktorá založila výnimočnú spoločnosť Xatoms s technológiou čistenia vody. Sídli v Kanade. Niečo také by na Slovensku nebolo vôbec možné. Z hľadiska podnikania a podpory, alebo udržania ďalších odborníkov. Našli by sme množstvo príkladov, aj mien, ktoré by nám nič nepovedali, ale podpísali sa pod plášte vesmírnych lodí, alebo výskumy rôznych oblastí. Alebo špičkový vedec Vladimír Švrček, ktorého by si slovenský lajk ani nevšimol, keby jeho dcéra známa ako Japonská bežkyňa Anička nereprezentovala Slovensko na atletike a nezískala si nás snahou o slovenčinu a svojou srdečnosťou. Aj Michaela Musilová sa preslávila svojim vesmírnym výskumom, no o boji s financiami je aj tento článok.
Pracovisko je teda často v priebežných správach rozhodujúce
Rovnaký princíp funguje dodnes. Keď tím z Massachusettského technologického inštitútu, Stanfordu, Harvardu, University of Pennsylvania alebo amerického Národného onkologického inštitútu predstaví výsledok, médiá nemusia pri každej správe vypisovať pasy dvadsiatich členov laboratória. Označia pracovisko. Aj v samotom Harvarde si povedia pri obede „Na Stanforde sa podarilo vyvinúť….“ Je to rovnaké, ako keď hovoríme o slovenskom výskumnom tíme, hoci jeden člen pochádza z Česka a ďalší z Ukrajiny. Aj keď radi by sme spomenuli slovenský výskum pri veľkých udalostiach.
Výskum je dnes medzinárodný. Americká sila spočíva do veľkej miery práve v tom, že USA dokázali veľké množstvo týchto ľudí sústrediť na jednom mieste a vytvoriť im podmienky. Vytvorenie podmienok je niečo, nad čím je potrebné uvažovať už a pôde firiem, ktorým má nová technológia slúžiť, alebo na pôde inštitúcií, ktoré dokážu výskumy zúžitkovať, patentovať a predstaviť presne tým ľuďom a organizáciám, kde to môže mať zmysel. Tak ako úspechy Košickej technickej univerzity.
Keď je odbornosť podozrivá
Problém teda nie je kritika vedy. Vedu treba kritizovať. Štúdie sa môžu mýliť, výsledky sa nemusia potvrdiť, firmy môžu mať konflikty záujmov a aj prestížna univerzita môže publikovať chybnú prácu. Vedecké myslenie však znamená skúmať dôkazy, nie rozhodovať podľa vlajky nad laboratóriom.
V slovenskom informačnom priestore sa najmä počas pandémie veľmi zviditeľnil iný mechanizmus. Odborník sa nestal predmetom kritiky iba za konkrétny odborný názor. Stal sa nepriateľom určitej skupiny ľudí už tým, že predstavoval vedu, inštitúcie či expertízu, ktorej táto skupina prestala dôverovať.
Molekulárny biológ Pavol Čekan verejne opisoval urážky, nenávistné správy a vyhrážky, ktoré dostával v súvislosti so svojou vedeckou prácou počas pandémie. Kdekoľvek sa o jeho úspechu a návratu na Slovensko písalo, objavili sa komentáre nahnevaných ľudí, ktorých slovná skladba nie vždy dávala logiku a gramatika dostávala zabrať. Názory útočné a nenávistné ani nečítali článok, postačil titulok a fotografia. Nešlo teda iba o imaginárnu „internetovú kritiku“. Vyhrážky voči nemu boli neprehliadnuteľné a rozhárali vášne najmä u určitého typu publika.
Čekan je pritom vhodným príkladom ešte z iného dôvodu. Študoval a pracoval v zahraničí vrátane Spojených štátov, získal skúsenosti na špičkových pracoviskách a časť svojich aktivít následne priniesol späť na Slovensko. V zahraničí dostal príležitosť, akú by na Slovensku nemal. Jeho spoločnosť MultiplexDX sa venuje molekulárnej diagnostike a na ďalší vývoj potrebuje presne to, bez čoho špičková biotechnológia prakticky nemôže existovať – vedeckých pracovníkov, klinické štúdie, granty a investorov.
Podobným slovenským príbehom iného typu je ESET. Firma nezačala tým, že by podľa zahraničnej dokumentácie skladala hotový výrobok. Vytvárala vlastnú technológiu, vlastný bezpečnostný výskum a postupne sa dostala na globálny trh. Sama investovala do seba. Pritom ESET je často v dezinformačných kruhoch spomínaný predovšetkým v spojení s podivnými vymyslenými teóriami, alebo je predmetom nenávistných komentárov s vulgarizmami len preto, že ako sponzor, či partner podporil nejakú iniciatívu, alebo boj proti dezinformáciám. Teda boj proti vymysleným správam a tvrdeniam, ktorým nenávisť rozsievajúca časť obyvateľov tak dôveruje. Práve ľudia a organizácie spojené s úspešnými technologickými či vedeckými projektmi sa pritom môžu stať súčasťou konšpiračných príbehov, v ktorých sa reálne fakty miešajú s nepodloženými tvrdeniami.
Nie je však fér vyhlásiť, že ide o nejakú nemennú „slovenskú povahu“. Závisť, nedôvera k elitám, konšpiračné myslenie aj odpor k odborníkom poznajú Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko či prakticky každá iná spoločnosť. Slovenský internet ich však dokáže ukázať veľmi hlasno. A sociálne siete tento efekt zväčšujú. Pokojný človek, ktorý si článok prečíta, otvorí zdroj a pokračuje ďalej, nevytvorí desať komentárov. Zložitej odbornej práci nerozumie, ale účelovo upravenej skrátenej verzii, ktorá pritom nie je skrátenou verziu, uverí veľmi rýchlo vtedy, ak obsahuje presne obsah, ktorý chce a ktorému rozumie. Človek presvedčený, že práve odhalil obrovské sprisahanie, ich niekedy vytvorí dvadsať. Hlasitosť internetovej diskusie preto nie je meradlom počtu ľudí ani kvality ich argumentov.
A paradoxom celej internetovej nenávisti voči „americkým vedcom“ je…
Človek môže napísať posmešný komentár o „amerických vedcoch“ na Facebooku alebo Instagrame, vyhľadať si ďalšie argumenty cez Google, pozrieť si video na YouTube a neskôr nastúpiť do automobilu, ktorého elektronika používa polovodičové technológie vyrastené z desaťročí amerického aj medzinárodného výskumu. Navigovať ho môže GPS vyvinuté americkým ministerstvom obrany. V nemocnici môže dostať liek alebo diagnostiku postavenú na výskume financovanom americkým NIH alebo vyvíjanom v amerických univerzitných laboratóriách.
Ani Facebook, Google, YouTube či Android samozrejme nevznikli vo vedeckom vákuu a ani ich technológie nie sú výlučne americké. Android stojí aj na linuxovom jadre, ktorého pôvod je spojený s Fínom Linusom Torvaldsom. Telefón môže mať procesor navrhnutý na jednom kontinente, vyrobený na druhom a zostavený na treťom. Moderný svet je výsledkom medzinárodnej spolupráce. Práve preto je absurdné hodnotiť vedecký výsledok podľa národnosti.
Ak sa americké univerzity a laboratóriá objavujú vo vedeckých správach často, nemusí za tým byť propaganda ani potreba pripisovať Američanom cudzie zásluhy. Oveľa prozaickejším vysvetlením je, že krajina celé desaťročia investovala obrovské množstvo peňazí do ľudí, laboratórií, univerzít, základného výskumu a technologického vývoja a zároveň priťahovala mozgy z celého sveta.
Mohlo by zaujímať aj:
Niečo z toho, čo je v článku vyššie, je aj vo viacerých zdrojoch nižšie. Zoznam zdrojov by mohol mať kilometer, no uskromníme sa na niekoľko z nich.
- National Science Foundation / NCSES – Research and Development in the United States, údaje za roky 2023–2024. nsf.gov/pubs/nsf26314
- National Science Foundation – zahraniční pracovníci vo vede a technike v USA. nsf.gov/pubs/nsbsep20261/stem-talent-education-training-and-workforce-2
- Eurostat – výdavky na výskum a vývoj v EÚ v roku 2024. europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20251204-2
- National Institutes of Health – financovanie biomedicínskeho výskumu. gov/about-nih/organization/budget
- DARPA – história siete ARPANET. mil/news/features/arpanet
- S. Space Force – história systému GPS. torch.aetc.af.mil/News/Article-Display/Article/4175544/space-warfighter-heritage-gps-improved-for-public-use-safety
- Computer History Museum – vznik tranzistora v Bell Laboratories. org/siliconengine/invention-of-the-point-contact-transistor
- Nobel Prize – Jack Kilby a vznik integrovaného obvodu. org/prizes/physics/2000/summary
- CDC – história Salkovej vakcíny proti detskej obrne. gov/mmwr/volumes/72/wr/mm7249a3.htm
- Nobel Prize – James P. Allison a Tasuku Honjo, imunoterapia rakoviny. org/prizes/medicine/2018/summary
- NIH – Katalin Karikó, Drew Weissman a vývoj technológie mRNA. nih.gov/about-us/timeline/drew-weissman-wins-nobel
- Library of Congress – Jozef Murgaš a jeho práca v oblasti bezdrôtovej telegrafie. gov/item/2021670765
- STVR – Jozef Murgaš a americké patenty. stvr.sk/clanky/osobnosti/19653/pred-150-rokmi-sa-narodil-knaz-a-vynalezca-jozef-murgas
- STVR – dokument o Pavlovi Čekanovi vrátane vyhrážok, ktorým čelil. sk/televizia/archiv/20648/449864
- ESET – vysvetlenie fungovania hoaxov vrátane zneužívania neurčitých autorít typu „americkí vedci zistili“. eset.com/sk/pre-ucitelov/co-su-to-hoaxy
Pripravil Roman, Tibor, Tomáš a Gréta
