Najmenšie živé organizmy na svete sú… ťažko sa to číta a pamätá

Malý svet mikroorganizmov fascinuje vedcov aj laikov. Vďaka pokročilým technikám a mikroskopom sa nám darí objavovať najmenšie formy života, z ktorých niektoré majú rozmery len niekoľko desiatok nanometrov. Tieto drobné organizmy sú často jedinečné vo svojich schopnostiach, metabolizme a spôsoboch prežitia. Prehľad niektorých z najmenších známych organizmov na svete a spôsobov, akými ich vedci študujú, môže ponúknuť predstavu. Je toho naozaj veľa, čo nevidíme, hoci to máme vlastne priamo pred očami. Názvy týchto organizmov ani nemajú slovenské názvy, pretože ich podrobne u nás ani neskúmajú. Náročné je niektoré z nich vysloviť, nieto ešte pamätať. Ktoré patria medzi najmenšie?

Najmenšie živé organizmy sveta (dosiaľ objavené)

Mycoplasma genitalium

Mycoplasma genitalium je jednou z najmenších baktérií a je známa svojím minimálnym genómom. Žije ako parazit, najčastejšie v močovej a pohlavnej sústave ľudí. S priemerom iba 200–300 nanometrov je natoľko malá, že jej výskum umožňujú len pokročilé techniky elektronovej mikroskopie a analýzy DNA. Vedci skúmajú M. genitalium aj kvôli jej potenciálu byť modelovým organizmom pre minimalizmus genómu, čo môže pomôcť pochopiť základné funkcie nevyhnutné pre život.

Nanoarchaeum equitans

Nanoarchaeum equitans je archeón, objavený v roku 2002 v hydrotermálnych prameňoch pri Islande. Tento organizmus žije ako parazit na iných archeónoch a má priemer len okolo 400 nanometrov. Ako archeón je bližší evolučným predkom baktérií a eukaryotov, čo robí jeho výskum mimoriadne hodnotným pre pochopenie ranej evolúcie života. Výskum prebieha pomocou sekvenovania DNA a genetických analýz, ktoré odhaľujú jeho vzťahy s inými archeónmi.

Oscillatoria

Oscillatoria je rod cyanobaktérií (siníc), ktorý vytvára tenké vlákna. Najmenšie druhy v tomto rode dosahujú rozmery len niekoľko mikrometrov. Cyanobaktérie sú jedny z prvých organizmov schopných fotosyntézy a Oscillatoria je preto kľúčovým objektom pre výskum fotosyntézy a produkcie kyslíka. Vedci používajú fluorescenčnú mikroskopiu a spektroskopiu na štúdium jej metabolizmu a chemických reakcií.

Prochlorococcus marinus

Prochlorococcus marinus je jedným z najmenších fotosyntetických organizmov na svete, s veľkosťou približne 0,6 mikrometra. Tento druh sa nachádza v oceánoch po celom svete a je mimoriadne dôležitý pre kolobeh uhlíka. Predpokladá sa, že produkuje až 20 % atmosférického kyslíka. Štúdium Prochlorococcus marinus zahŕňa analýzu morských vzoriek a využitie mikroskopických a genetických techník na odhalenie jeho vplyvu na ekosystém.

Epulopiscium fishelsoni

Epulopiscium fishelsoni je veľká baktéria v porovnaní s inými baktériami, ale vzhľadom na svoju unikátnu biológiu si zaslúži miesto v tomto výbere. Dorastá až do dĺžky 0,5 mm, čo je viditeľné voľným okom. Nachádza sa v črevách rýb pri Veľkej koralovej bariére. Zaujímavosťou je, že sa rozmnožuje tak, že vo svojom tele vytvára vnútorné bunky, ktoré neskôr vyjdú von, čo je u baktérií nezvyčajné. Práve tie, ako veľmi malé, sú už samostatným živým organizmom. Študuje sa najmä kvôli svojim neobyčajným vlastnostiam a procesom rastu.

Thiomargarita namibiensis

Aby sme neboli obmedzení len na svet viditeľný iba pod mikroskopom, čo tak príklad tvora, ktorého uvidíme aj voľným okom a bude nás fascinovať spôsobom života? Thiomargarita namibiensis je ďalšia veľká baktéria, ktorá dosahuje až 0,75 mm, takže je viditeľná voľným okom. Tento organizmus bol objavený v pobrežných vodách Namíbie a je známy tým, že využíva síru na produkciu energie. Jeho veľkosť a nezvyčajný metabolizmus robia z Thiomargarita namibiensis zaujímavý objekt pre štúdium metabolických ciest a schopnosti prežiť v extrémnych podmienkach.

Bacteriophage MS2

Bacteriophage MS2 je drobný vírus napádajúci baktérie, konkrétne Escherichia coli. S veľkosťou len asi 27 nanometrov je jedným z najmenších vírusov, ktoré poznáme. Je často využívaný vo výskume ako modelový organizmus pre štúdium interakcií medzi vírusmi a baktériami, vďaka čomu môžu vedci lepšie pochopiť mechanizmy infekcie. Na jeho pozorovanie a výskum sa používajú elektrónové mikroskopy a pokročilé techniky molekulárnej biológie.

Picochlorum

Picochlorum je rod zelených rias, ktoré patria medzi najmenšie známe eukaryotické organizmy s veľkosťou okolo 1 mikrometra. Tieto riasy sa nachádzajú v oceánskych vodách a sú predmetom výskumu kvôli svojej adaptabilite na rôzne podmienky prostredia, ako je vysoká slanosť. Štúdium Picochlorum môže odhaliť, ako sa malé eukaryoty prispôsobujú extrémnym podmienkam.

Pelagibacter ubique

Pelagibacter ubique je jednou z najbežnejších baktérií v oceánoch a patrí medzi najmenšie živé organizmy s dĺžkou asi 0,5 mikrometra. Tento mikroorganizmus sa živí rozpusteným organickým uhlíkom a hrá dôležitú úlohu v oceánskom ekosystéme. Je známy svojím malým genómom, ktorý obsahuje len základné gény potrebné pre prežitie. Výskum zahŕňa analýzu vzoriek morskej vody a genetickú sekvenáciu.

Nasuia deltocephalinicola

Nasuia deltocephalinicola je extrémne malá baktéria, ktorá parazituje na rastlinách prostredníctvom hmyzu. S veľkosťou len okolo 200 nanometrov má jeden z najmenších známych genómov medzi baktériami. Vedci sa o nej dozvedajú prostredníctvom genetických štúdií, ktoré im pomáhajú lepšie pochopiť, ako môžu baktérie prežiť s tak malým množstvom génov.