Nová podoba hymny, respektíve jej aktualizovaná podoba s ohľadom na dobu, po prvýkrát na verejnosti zaznela po odbití posledných sekúnd starého roka 2024. Pri všetkej tradičnej poverčivosti Slovákov chceme vždy nový rok začať niečím špeciálnym a krásnym. Tradíciou je počuť hymnu krajiny. Hymna zaznela krásna, s výrazným zborovým hlasom, hoci text nebolo tak výrazne počuť. Azda každý Slovák však tie slová pozná veľmi dobre. že nešlo o skladbu tvorenú umelou inteligenciou, alebo niekým vo vlastnej izbe, je zrejmé každému. Aby bolo jasné, že hymna je slovenská, zadrnčí v jej úplnom závere ešte fujara. Hymne ako hymne nemožno vytknúť nič. Jej pozadie a cena je už niečo iné.
Naozaj by to bolo celkom bezchybné, nebyť tieňa z oblaku, ktorý sa drží nad nami a v posledné mesiace pomerne dosť tmavol a len tak skoro ho nič nerozptýli. Oblak tvorený zlosťou, aká sa vám vybavuje pri počúvaní skladby po hudobnej stránke naozaj dobrej. Zlostné komentáre a vyjadrenia nehodné spojeniu s hymnou. Videá nakrúcané na mobile, urážlivé nenávistné reči a útoky, nevedno voči komu. To sa zrejme mnohým objavilo pred očami namiesto prípitkov. Mnohé očakávania možno prinútili ľudí zamerať sa viac na počúvanie. Ak sa zdalo predtočené lacné vysielanie iných televízií za nehodné tohto momentu a RTVS to tradične zachraňuje, hymna bola jasná voľba.
Aká bola nová podoba hymny?
Bola nová. O tom nemožno pochybovať. Profesionálna, veď gro práce mali na pleciach skutoční odborníci a majstri svojich hudobných nástrojov. Že mala slovenská hymna svoj nástup a rytmus hneď, zrejme nikomu na Slovensku nevadilo. Dôsledok toho, že naša hymna znela hneď po tej českej, tiež nikomu nevadil. Vo všeobecnosti nevadí ano nová hymna, kým si človek chcene alebo nechcene nespomenie, koľko vykrikovania a krčmových vulgárnych siláckych arogantných rečí sa s ňou spája.
Máme pred očami šialené dezinformácie, mobilizovanie tábora nenávistných online štváčov a bojovníkov proti vakcinácií. Nezmazateľne máme pred očami kokaín. Slová o tom, ako bol niekto na kokaíne a predsa považuje mRNA vakcínu bez čo i len najmenšieho medicínskeho a vedeckého vzdelania za väčšiu hrozbu ako reálne nebezpečný kokaín, ktorý má toho na svedomí drakonicky viac, ako vedľajšie možné účinky vakcinácie. Najmä ak mRNA vakcíny nefungujú tak, ako popisuje tábor internetovej nenávisti.
Hymna má byť symbol štátu. Nemá byť symbolom zredukovania dezinformácií a nenávisti do jednej skladby
Za normálnych okolností v normálnych krajinách vzniká tak dôležitý symbol krajiny za oveľa menej kontroverzných podmienok. Za totalitných a autoritárskych režimov áno, nie však v krajinách, ktoré si hovoria moderné a vyspelé. Či dokonca európske. Naša hymna je unikát. Vzišla zo záujmu hudobného skladateľa a objednávky štátu po takejto ponuke, ktorá v minulosti prišla. Zostáva nepochopiteľné, prečo autora tejto hymny vidíme s odsúdeným zločincom, ako aj so štátnym predstaviteľom ministerstva, ktorý absurdným spôsobom popiera základy fyziky a svoj omyl ani nepokladá za omyl, či sa ho ani nepokúša nijakým spôsobom napraviť a uznať.
Pri počutí hymny tak máme pred očami enormne vulgárneho zločinca žijúceho v zahraničí, politika ignorujúceho vedecké aj laické poznatky a človeka, ktorý má na mobile kameru. Na jazyku zneli silácky vyslovované urážky. V náručí zástupy dezinformovaných vyznávačov konšpirácií a internetových bludov. Takto nemá štátna hymna vyzerať a najmä takto nemajú vyzerať emócie, ktoré z hymny máme mať. Pri všetkej nenávisti a neodbornosti, ktorá vládne nie iba v oblasti kultúry, naozaj vynikáme. Akoby sme nemali strop toho, prečo je Slovensko na smiech absolútne celému civilizovanému svetu.
Ľud slovenský dostal hymnu, ktorú ani nechcel. Zaplatil ju premrštenou sumou, ktorú dať ani neplánoval. Získal hymnu zbytočnú a namiesto emócie hrdosti vyznieva emócia arogancie, nenávisti, zlosti. Azda nič lepšie sme v prvých sekundách roka 2025 ani nemohli od štátu dostať. Napriek tomu prajeme všetkým krásny rok 2025 bez ohľadu na to, aký úvod tento rok mal.
Tlak na to, aby toto sprevádzalo športové úspechy, je viac menej istý
To, kde by hymna nemala znieť, sú zahraničné športové podujatia, kde si budeme naďalej želať našu slovenskú národnú hymnu. Avizovaný bol chýbajúci úvod, pričom šlo o pár sekúnd navyše. Avizovaný bol aj tradičný prvok „zaznie fujara“ a zaznie pritom asi tak ako pískajúca veľryba v Keď sa slnko skloní na Horehroní, keď sa odrazu ľudia chytajú za hlavu. Niektoré momenty v nej a akési „originálne prvky“ neznejú tak, aby boli vhodné pre uši mimo naše hranice. Určité vyšperkovanie počuteľné v pozadí je tam skrátka hudobne zaujímavé, ale pre hymnu zbytočné. Asi tak zbytočné, ako hymna samotná.
Otázkou zostáva, prečo sme nepočuli bučiace ovce a zvonce na ovčích krkoch, ktoré k tej fujare tiež patria… lebo slovenské a žiadne iné.