Do roku 1989 bol trest smrti aj na Slovensku. Odsúdencov vešali

väzeň a väzenie

Trest smrti na Slovensku ako najvyšší trest fungoval v trestnom práve Československa až do pádu totality v roku 1989. Dovtedy sa vykonalo viacero popráv obesením, alebo v dávnejších dobách zastrelením. Kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) nám predstavuj dokonca rozsiahlejší prehľad o tom, ako prebiehali popravy a kto si na seba vzal onen hriech „Nezabiješ“. Popravy boli súčasťou II. svetovej vojny v rámci vynucovania poslušnosti, v rámci odplát, masakrov, aj holokaustu. Iné boli súdne procesy a vysporiadanie sa s protivníkmi v boji. V októbri 1948 nastúpila k moci komunistická moc s Klementom Gottwaldom v čele. Schválila zákon č. 231 na tzv. ochranu ľudovodemokratickej republiky, ktorý umožňoval uväzniť a potrestať kohokoľvek, kto sa previnil vlastizradou, alebo sa k nej priblížil.

väzeň a väzenie

Tisíce odsúdených a časť z nich obesených

Počas platnosti zákona bolo odsúdených okolo 26 000 ľudí k rôznym trestom v celom Československu. Najvýraznejšie v Čechách.  Teror a neistotu mohol zmeniť výrazne zjednotený Trestný zákon 86/1950 Zb., ale stal sa nástrojom likvidácie politickej opozície Tvrdo zasiahol do života mnohých. Z histórie vieme, že nastalo obdobie rozsiahlych vykonštruovaných procesov a dláždenia cesty konkrétnej garnitúre konkrétneho personálneho zloženia. Rozsudky podľa predošlého zákona sa však vynášali aj naďalej, ak bol odsúdenec odsúdený na smrť podľa predošlého. Nie je jasné, koľko ľudí bolo odsúdených na smrť krátko po vojne a podľa prvého zmieneného zákona. Jasnejšie sú až údaje rozsudkov nového zákona.

Trest smrti v nedávnej minulosti

Na Slovensku prebiehali popravy za bývalého režimu len v Justičnom paláci v Bratislave. Nepopravovalo sa v Ilave, ani Leopoldove, napriek tomu, že sú tam známe väznice. Všetci odsúdenci na smrť za II. Československej republiky v bývalom režime v rámci Slovenska odvisli na šibenici zriadenej na zadnom dvore architektonicky unikátneho komplexu bratislavskej väznice.  Popravovalo sa okolo 04:00 až 05:00 hodine ráno. V čase, keď ostatní väzni nerušene spali.

18. apríla 1947 na tomto mieste obesili Msgr. Jozefa Tisa. 4. mája 1948 obesili Dietra Wislicenyho, kľúčovú postavu nacistickej moci v krajine, poradcu pre riešenie židovskej otázky pre jeho vinu na vojnových zločinoch a podieľaní sa na holokauste. V Bratislave obesili viacerých ťažkých zločincov, ale zomreli aj osobnosti odboja, alebo tí, ktorí sa vzopreli režimu. Takým prípadom bola poprava Bernarda Jaška a Pavla Kalinaya 17. februára 1951. Posledným popraveným bol viacnásobný vrah, ktorého popravili 8. júna 1989.

Pohľad do minulosti v knihe Miesta zločinu a tragédií

História našej krajiny, či už v ére Československa, za čias Rakúsko-Uhorska, alebo v časoch Avarov a Slovanov nemôže prestať fascinovať. Aj oblasť trestného práva sa z ohľadom na uplynulých 35 rokov dramaticky zmenila. Unikátny pohľad na miesta tragédií, popráv a zločinu prináša kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei)  Tomáša Galierika, ktorý mapuje miesta na Slovensku. Také, ktoré sa udalosťami spájajú a na ktoré by sa z historického aj pietneho dôvodu nemalo zabúdať. Kniha vychádza vo vydavateľstve Dajama. Významnými sú kapitoly venované čarodejniciam a procesom s nimi, upírom, katom, ale aj tragédiám a nešťastiam aké sú nám známe z nedávnej doby a súčasnosti.

zdroj: kniha v článku

Mohlo by zaujímať tiež:
Roman Autor článku s tematikou zábavy, televízie, alebo niektorých spoločenských problémov. Pochádza zo stredného Slovenska a na striedačku žije v Rakúsku.