Filmy na motívy úspešných kníh, majú niečo do seba. Kým tie knižné si budujete vo vlastnej fantázii a tá pracuje na plné obrátky, filmová podoba vám ukáže, ako veľmi sa vaša fantázia stretla s tou filmárskou. Ak ste ani knihu a ani fantáziu v spojitosti s týmto príbehom doteraz nepoužili, možno radi siahnete po filme. A ten… je úchvatným vizuálnym, miestami strašidelným, inokedy príjemne fantastickým filmovým dielom, ktoré sa nepochybne stane súčasťou filmovej kolekcie rodinnej filmotéky. Eva Green v úlohe slečny Peregrinovej, vedúcej domu pre deti s výnimočnými schopnosťami je akousi obdobou profesora Xaviera z X-menov. Len ona je rázna, jasná, aj napriek “starodievčenskému” looku pôsobí príťažlivo a tvrdo. V tomto filme má každá podstatná postava nejakú nadprirodzenú schopnosť. Ak ste sa aj náhodou nepozreli, kto je podpísaný pod filmom ako režisér, určitými prvkami vám to bude jasné aj bez veľkého hádania.
Premiéra v Bratislave
Kino v Auparku nevítalo svojich návštevníkov v rámci premiéry Domova pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej len kontrolou lístkov. 27. septembra sa konalo v Bratislave viacero drobných aj väčších udalostí, Jozef Banáš krstil knihu Kód 7, v celom meste bolo niekoľko výstav a tiež ešte iný krst. No v Auparku sa pred uvedením kina konala aj výstava obrazov Abbey Puskailer, manželky Thomasa Puskailera. Séria obrazov bola inšpirovaná práve príbehom knihy a zachytávali jednotlivé postavy, či výjavy z príbehu. Rozľahlá kinosála potom nahradila obrazovú podobu filmu tou “skutočnou” filmovou. Dostala diváka najskôr do súčasnosti, do života 18 ročného chlapca, ktorý nežije nijako extrémne zaujímavý život.
Z filmu (možné prezradenie časti deja)
Tento jeho život mu robí zvláštnym len dedko, napĺňajúc ho príbehmi a legendami, rozpráva o svojich zážitkoch a o neobyčajnom mieste, ktoré poznal ako mladý. Domov pre neobyčajné deti spoznáva aj pomocou fotografií pochádzajúcich z obdobia II. svetovej vojny. Dnes by už boli mnohí v dôchodkovom veku, alebo mŕtvi. No príbehy o nich počúva aj s neistotou. Kým pre chlapcovho otca sú jeho obavy o svoj život a aj rozprávané príbehy prejavom demencie, chlapec čoskoro spozná, že aj tvory, ktorých by sa mal obávať, naozaj existujú. Skôr, ako dedko zomrie rukou neznámeho strašidelného šialenca, akýmisi možno nie príliš vhodne zvolenými heslami odkáže chlapca na pátranie po konkrétnom mieste. Dostane sa k nemu kniha a pohľadnica od slečny Peregrinovej len 2 roky stará. Chlapec sa so svojim otcom vydajú na malý ostrov vo Walese, aby sa mohol vyrovnať so smrťou dedka a zároveň upokojiť svoju túžbu odhaliť, či je pravdou všetko to o domove, čo od dedka po celý život počúval. Na ostrove samotnom, zvláštnom a zabudnutom mieste, však tento domov naozaj nájde. Zničený a rozpadnutý vďaka náletom lietadiel nacistického Nemecka a jeho bombardérov ešte z II. svetovej vojny. Všetko sa zdá byť stratené, nebyť okolností, ktoré ho vrátia v čase do časovej slučky do doby ešte pred náletom. Do dňa s jasnou oblohou, slnkom na obzore, no hlavne do doby, v ktorej žijú všetky deti aj so slečnou Peregrinovou v harmónii a vo vzájomnej spolupráci. Prežívajú v časovej slučke, aby unikli viacerým hrozbám. Všetky najväčšie nočné mory má však na svedomí šialený doktor Barron v podaní úchvatne šialeného a sarkastického Samuela Lee Jacksona, ktorý prahne po očiach a životoch detí, no najmä ochrankýň takýchto detí, ktoré sú schopné časové služby ovládať, ale oplývajú aj inou výnimočnou schopnosťou.
Kvality
Viacero kvalít, ktoré možno badať na tomto filme, pochádza z originálneho príbehu. Ten má síce trhlinky v logike, no svet fantázie ju občas mať nemusí. Po vizuálnej stránke ide o zážitok. Jednotlivé postavy vynikajú schopnosťami, ktoré občas sú zvládnuté na výbornú, občas menej. Veľká mrkva nebola veľmi realistická, ale vytvorila dostatočný dojem schopností konkrétneho člena osadenstva. Úchvatné bolo sledovať obrovský kolos, ktorý z dna mora vytiahne len sila vzduchu a ohňa.. a hoci vám príbeh znova nedá logiku, stále vás bude baviť. Zabávať a fascinovať. Do kina prichádzame za zábavou, najmä úchvatnými príbehmi, o to viac, ak sa zahrávajú s časom, cestovaním v ňom a niektoré udalosti vedia ovplyvniť aj to, čo sa deje potom, alebo v ďalekej budúcnosti. Dokonca sme sa dočkali aj postavy Slandermana a hneď v niekoľkých kusoch. Fiktívna novodobá strašidelná postava, ktorá vznikla na internete len pred pár rokmi, sa tu objaví vo svojej najlepšej a najstrašidelnejšej podobe vôbec.
Pocity a skomoleniny
Pocit, ktorý máte po pozretí ukážky je trochu iný. Určitú predstav o filme mať budete. Nakoniec po pozretí filmu ten zážitok bude iný. Nepochybne lepší, zásadne nie celkom odlišný. No záver prinesie jedno veľké rozhodnutie s ktorým sa určite aj divák bude vedieť stotožniť.
Vzhľadom na svoj veľmi dlhý názov ho je možné skomoliť. Už samotné uvedenie filmu pred jeho premietaním zaznelo v rôznych podobách a nemožno sa čomu diviť. Nech už spomenieme Dom pre zázračné deti, zvláštne deti, alebo Domov pre podivuhodné deti slečny Peregrinovej, azda stále budeme vedieť o ktorom filme a najmä o ktorej knihe je reč.
Film so slovenskými titulkami a dobrým obsadením na tých správnych miestach, uvádza spoločnosť CinemArt.