Útek Rudolf Vrbu (pôvodne Waltera Rosenberga) a Alfréda Wetzlera patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň najpresnejšie zdokumentované svedectvá, ktoré otriasli základmi verejného povedomia o tom, čím boli transporty židov počas vojny. Tomu predchádzal úspešný útek z nacistického koncentračného tábora Auschwitz. Vedelo sa už v čase ich úteku, že sa pravdepodobne úspešne uniknúť podarilo aj iným. Ich osud už ale nebol známy. Ani to, či dokázali odovzdať nejaké svedectvo, alebo narazili na neochotu pomôcť a zradu. Vrba a Wetzler však boli úspešní.
Stanovili si za cieľ povedať pravdu ostatným. Pravdu, aká sa dalo len ťažko pochopiť a preto jej bolo takmer nemožné uveriť. Ich čin z apríla 1944 priniesol svetu prvé ucelené a detailné informácie o systematickom vyhladzovaní Židov, vrátane technického popisu fungovania plynových komôr a krematórií. V čase, keď veľká časť sveta iba tušila rozsah nacistických zločinov, ich správa predstavovala dôkaz, ktorý bolo možné postupne overiť.
Príprava úteku a úkryt priamo v tábore
Vrba a Wetzler boli väzňami v Auschwitz-Birkenau, kde pracovali v rôznych pracovných komandách. Práve tieto skúsenosti im umožnili pochopiť logistiku tábora, pohyb stráží aj rytmus transportov. Útek si pripravovali dlhodobo a cielene. Vedeli, že šanca na prežitie je nízka, no zároveň si uvedomovali význam informácií, ktoré môžu priniesť.
Dňa 7. apríla 1944 sa ukryli v priestore medzi skladmi dreva na okraji tábora. Vytvorili si improvizovaný úkryt, ktorý bol maskovaný tabakom a benzínom, aby psy neodhalili ich pach. Už mali vyskúšané, že tento postup zaberie. Počas troch dní zostali nehybne ukrytí, bez pohybu a s minimálnymi zásobami. Vedeli, že po troch dňoch nacisti obvykle ukončovali intenzívne pátranie, pretože predpokladali, že utečenci už zahynuli alebo sa vzdiali natoľko, že nemôžu byť v areáli a systém prác tak mohol byť obnovený.
Cesta na Slovensko a vznik správy
Po opustení úkrytu sa vydali smerom na Slovensko. Putovali prevažne v noci, vyhýbali sa obývaným oblastiam a spoliehali sa na orientáciu podľa terénu a železníc. Po približne jedenástich dňoch dorazili na územie dnešného Slovenska, kde nadviazali kontakt s predstaviteľmi židovskej komunity v Žilina. Toľko hovoria oficiálne informácie. Zdá sa až neuveriteľné, že zmienky o tom, čo sa naozaj dialo, už nemáme dôsledne zdokumentované. Vrba a Wetzler totiž našli pomoc u chovateľa prasiat v obci Skalité. Kniha Deti vojny-povojny: Vierka nám však po dlhých rokoch ako tak prináša pohľad na to, ako mohla situácia prebiehať. Menej sa spomína vo filmovom a knižných spracovaniach ich cesty fakt, že v Čadci našli pomoc u miestneho lekára. Až práve v knihe Deti vojny-povojny: Vierka je načrtnutý pravdepodobný, alebo možný priebeh toho, čo sa v meste udialo bez toho, aby si to ktokoľvek všimol. Neobyčajný príbeh ponúka pohľad na dobu s akým sa bežne nestretávame.
Podiel Čadce je prehliadaný
Doktor Polák, alebo podľa archívov aj Pollack, či Pollak bol tým dôležitým článkom, ktorý ich prepravil z Čadce do Žiliny. Priamo pred oči predstaviteľov židovskej obce. Práve tu vznikol dokument známy ako Vrba–Wetzlerova správa. Ide o detailný opis fungovania tábora Auschwitz, ktorý obsahoval odhady počtov deportovaných a zavraždených, mapy areálu, ako aj presné popisy selekcií a procesov, ktoré nasledovali po príchode transportov. Správa bola spísaná systematicky a bez emócií, čo jej dodalo vysokú dôveryhodnosť. Podiel Čadce a ľudí z Kysúc pritom zostáva zabudnutý, čo je tiež zvláštne. V Čadci neexistuje zmienka, pripomienka, tabuľa, ceduľa, ani žiadna iná pripomienka udalostí, ktorá je súčasťou nie regionálnych, ale priamo svetových dejín. Autor knihy Deti vojny-povojny: Vierka pritom mestu navrhol niekoľko projektov, ktoré s využitím v turizme a kultúre počítajú.
Práve počas 24. až 25. apríla 1944 sa ich mená spájajú s Čadcou. Ta ako počas minulých rokov, je pravdepodobne, že si v meste význam týchto udalostí nepripomenú žiadnym podujatím, zmienkou, alebo drobnou pripomienkou.
Dopad na svet a historický význam
Správa sa po jej spísaní v úkryte v Žiline postupne dostala k medzinárodným organizáciám, diplomatom aj médiám. Významnú úlohu zohrala v období deportácií maďarských Židov v roku 1944, keď upozornila na skutočný osud deportovaných. Transporty boli zastavené a tým bol zachránený život ďalších možných obetí. Nezachránil sa však život tých, ktorí v tábore naďalej trpeli. Menej je známy fakt, že aj po oslobodení tábora v ňom neustále zomierali ľudia na následky vyhladovania, chorôb, pre nevhodnú liečbu, zlyhávanie orgánov a tábor ďalej plnil úlohu väzenia.
Historici sa zhodujú, že informácie v správe od Vrbu a Wetzlera prispeli k medzinárodnému tlaku, ktorý viedol k dočasnému zastaveniu deportácií z Maďarska a zmene pohľadu na deportácie v celej Európe. Tvrdené presídľovanie Židov inam tak bolo odhalené ako monštruózna lož.
Priebeh ich putovania bol zachytený v Bebjakovom filme Správa. Dej filmu sa po príchode na Skalité (nakrúcané v oravskom Zuberci) však skokom dostáva do Žiliny, pričom je vo filme celkom vynechaná zásadne nebezpečná a riskantná časť – prvý dlhší kontakt s ľuďmi síce v rodnej krajine, ale na mieste, kde dôvera, alebo smola na nesprávneho človeka mohla znamenať fatálne riziko.
 a Alfréda Wetzlera patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň najpresnejšie...){kind=link}