Fóbia zo zubárov, známa aj ako dentofóbia, prípadne orolofóbia alebo odontofóbia. Všetky tri výrazy pomenúvajú v podstate to isté a každý neraz používa ako definíciu pomenovanie strachu zo zákroku v ústnej dutine. Máme ju mnohí, niekedy oprávnene, inokedy z rozprávania iných. Svojho času k tomu prispela nejedna komédia a čierny humor v periodikách, rovnako ako nedobre vybavené zubárske ordinácie. Dnes je tento strach spojený hlavne s mínusovou čiastkou po návšteve zubára, pretože ceny u zubárov, opakovanie liečivých vložiek a všetky zákroky akoby nepoznali hornú hranicu cenoviek.
Či už orolofóbia, dentofóbia alebo odontofóbia, ide o intenzívny a iracionálny strach zo zubárskeho ošetrenia alebo samotného prostredia zubárskej ambulancie. Je to pomerne bežný jav, ktorý môže v extrémnych prípadoch viesť k tomu, že si človek necháva zubné problémy nešetrené, čo má za následok vážnejšie zdravotné komplikácie.
Ako sa prejavuje dentofóbia?
V odbornom svete sa pre tento strach používa najmä pojem dentofóbia. Má rôzne prejavy, ktoré siahajú od mierneho nepohodlia a nervozity až po závažné fyzické a psychické symptómy. Medzi najčastejšie prejavy patrí:
- Psychické prejavy: intenzívny strach, panika, pocity bezmocnosti, nekontrolovateľná úzkosť.
- Fyzické prejavy: zrýchlený tep, tras, potenie, napätie svalov, nevoľnosti alebo zvracanie.
- Správanie: vyhýbanie sa návšteve zubára napriek bolesti či zdravotným problémom, náhla panika pri samotnej myšlienke na zubné ošetrenie.
Ako a kedy vzniká dentofóbia?
Strach zo zubárov môže mať rozličné príčiny a nie je výlučne spojený s nepríjemnou osobnou skúsenosťou. Medzi najčastejšie faktory patria:
- Traumatická skúsenosť: Nepríjemný zážitok z detstva (napr. bolestivý zákrok bez dostatočnej komunikácie). Alebo bolestivé alebo nečakane invazívne ošetrenie.
- Reakcia na prostredie: Pach dezinfekčných prostriedkov, zvuk zubárskej vŕtačky alebo vizuálna blízkosť ostrých nástrojov.
- Prístup personálu: Necitlivý alebo odmeraný prístup zubára či sestričky. Nedostatočná komunikácia o tom, čo sa bude diať počas zákroku.
- Osobné predispozície: Genetická náchylnosť k úzkostiam alebo poruchám správania. Prípadne strach z bolesti alebo straty kontroly.
Kedy sa dentofóbia vyvinie?
Fóbia zo zubárov sa zvyčajne vyvinie v detstve alebo dospievaní, ale môže vzniknúť aj v dospelosti. Deti, ktoré majú negatívnu skúsenosť so zubárom alebo ošetrujúcim personálom, môžu pociťovať tento strach aj v dospelosti. Rovnako môže však fóbia vzniknúť následkom jednorazovej traumatickej udalosti alebo vplyvom dlhodobého stresu.
Ako môže zubár a rodič predchádzať dentofóbii?
Zubárova práca s pacientom: Budovanie pozitívnych skúseností u detí od prvého kontaktu so zubárom. Hravý prístup, trpezlivosť a vysvetľovanie jednotlivých krokov. Informovať pacienta o dôležitosti pravidelných návštev a benefitoch prevencie.
Čím môže prispieť rodič? Výber vhodného zubára je viac ako len rozhodnutie, že k tomu istému, čo chodíte vy, pôjdu aj deti. Ambulancie nie sú vždy prispôsobené pre všetky vekové kategórie a prístup zubára taký nemusí byť rovnako tak. Hľadať zubára, ktorý si zakladá na empatickom prístupe. Dávať prednosť zubárskym ambulanciám, ktoré majú relaxačné prostredie. Podpora zo strany rodičov a okolia môže vyzerať aj tak, že sa vyhnete negatívnym komentárom o zubároch v prítomnosti detí.
Ako bojovať s dentofóbiou?
Psychologická podpora:
- Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) pomáha pacientovi identifikovať a prekonávať negatívne myšlienky spojené so strachom.
- Relaxačné techniky (hlboké dýchanie, meditácia).
Farmakologická pomoc:
- Používanie sedatív alebo miernych anestetík v opodstatnených prípadoch.
Postupný prístup:
- Postupná expozícia zubárskej ambulancii (najprv iba konzultácie, neskôr preventívne prehliadky).
Dôvera medzi pacientom a zubárom:
- Zubár by mal pacienta podrobne informovať o priebehu ošetrenia a dávať mu pocit kontroly.
Ako sa s dentofóbiou pasujú zubári a sestričky?
Zubári a zdravotný personál si uvedomujú, že dentofóbia je vážny problém, a mnohé ambulancie zavádzajú prístupy na jeho zmiernenie:
- Výcvik v komunikácii: Zubári sa učia techniky, ako sa empaticky priblížiť k pacientom a zmierniť ich strach.
- Používanie moderných technológií: Bezbolestné ošetrenia, napr. laserová stomatológia alebo bezihlová anestézia.
- Tvorba príjemného prostredia: Relaxačné hudobné podklady, tlmené osvetlenie a upravené priestory.
- Podpora spolupráce: Zapájanie pacientov do rozhodovania o ošetrení, čo môže posilniť ich pocit kontroly.
To všetko, od prístupu zubára po príjemné ošetrenie a nakoniec zdarný výsledok nás však stále nezbaví strachu pri pokladni. O to viac, ak sa zubár pri vymenovávaní úkonov a materiálov neunúva poznamenať, že Fero síce nechal u zubára s rovnakým problémom 30 EUR, ale na monitore, kam nevidíte, je už teraz pálka nad 280 EUR a ešte nie je na konci. Definície toho, čo je strach zo zubára tak nepochybne ovplyvňuje aj niečo, čo nemá súvis s otvorenými ústami do korán a nástrojmi v nich.